Tatársky vpád a boje s vojvodom Fridrichom

Peter Wittgrúber / Jún 2003 / Prečítané 2830 krát
V marci 1241 prenikli cez karpatské priesmyky do Uhorska Tatári. Zničili malé vojsko, ktoré malo pod velením palatína Dionýza zabezpečovať obranu priesmykov, vpadli do krajiny a 17.marca 1241 dobyli Vacov. K rozhodujúcej bitke došlo na rieke Slaná 11.apríla1241. Uhorské vojsko v nej bolo na hlavu porazené. Na Slovensko vtrhli Tatári vedení Ordu chánom z Moravy cez priesmyky v oblasti Trenčína. Stalo sa to po tom, čo na hlavu porazili poľské vojská v bitke pri Lehnici (Legnica). Tatárske hordy potom spustošili celé juhozápadné Slovensko. Ubránili sa im len niektoré kamenné hrady (Bratislava, Fiľakovo, Nitra, Komárno, Trenčín).
V boji proti Tatárom pri rieke Slaná udatne bojovali aj Cosmas I. a Achiles I., grófi zo Svätého Jura a Pezinka. Obaja boli ťažko zranení, ich ďalší brat neznámeho mena v tomto boji dokonca padol. Kráľ Belo IV. po svojom úteku z bojiska, takmer cez celé územie Slovenska, hľadal najskôr pomoc u rakúskeho vojvodu Fridricha, ktorému však musel dať všetky svoje cennosti a taktiež mu dal do zálohu Bratislavskú, Mošonskú a Šopronskú župu. Ani potom sa však kráľov útek nezastavil a Belo IV. pokračoval so svojim malým sprievodom ďalej na juh, s tatárskymi jazdcami v pätách. Napokon sa jeho útek skončil až v Zadare. Spočiatku sa zdalo, že Tatári sa na našom území pevne usídlia. Množstvo ľudí odvliekli do otroctva, veľa ich zabili. Obyvateľstvo sa pred ničiacimi bojovníkmi ukrývalo v hlbokých horách a lesoch, kam sa Tatári, zvyknutí na rovné a šíre stepi odvažovali len veľmi neradi. Čoskoro však z ďalekej Ázie dorazila správa o smrti veľkého chána, otca hlavného veliteľa tatárskeho vojska Batu chána. Ten nechcel byť zo súperenia o nástupníctvo vyradený a tak sa veľmi rýchlo poponáhľal aj s celým vojskom domov.
Hneď po odchode Tatárov v roku 1242 obsadil celé územie juhozápadného Slovenska rakúsky vojvoda Fridrich. Onedlho sa však kráľovi Belovi IV. podarilo rakúske vojsko zo Slovenska vyhnať. Obaja grófi zo Sv. Jura a Pezinka bránili hranicu v boji proti rakúskemu vojvodovi. Pri tom bol Cosmas zranený a zajatý. Počas zajatia prevzal jeho brat Achilles ochranu hraníc na seba. Po návrate zo Zadaru vytiahol kráľ s vojskom proti rakúskemu kniežaťu, v ktorého zajatí sa Cosmas stále nachádzal. Do boja sa úspešne zapojil aj Achilles. Za tieto a ďalšie služby prenechal kráľ majetok Bozin (Pezinok) grófom Cosmovi a Achillovi tak, ako kedysi patril ich otcovi. Práve pod vplyvom tatárskeho vpádu a následných bojových udalostí pristúpil uhorský kráľ Belo IV. k podpore rozsiahlej výstavby hradov. Pravdepodobne v tomto období boli postavené aj hrady v Pezinku (pri kameňolome) a vo Svätom Jure (Biely Kameň).

Ohodnoťte článok: