Tatársky vpád a boje s vojvodom Fridrichom
Peter Wittgrúber / Jún 2003 / Prečítané 2830 krát
V marci 1241 prenikli cez karpatské priesmyky do Uhorska Tatári. Zničili malé vojsko, ktoré malo pod velením palatína Dionýza zabezpečovať obranu priesmykov, vpadli do krajiny a 17.marca 1241 dobyli Vacov. K rozhodujúcej bitke došlo na rieke Slaná 11.apríla1241. Uhorské vojsko v nej bolo na hlavu porazené. Na Slovensko vtrhli Tatári vedení Ordu chánom z Moravy cez priesmyky v oblasti Trenčína. Stalo sa to po tom, čo na hlavu porazili poľské vojská v bitke pri Lehnici (Legnica). Tatárske hordy potom spustošili celé juhozápadné Slovensko. Ubránili sa im len niektoré kamenné hrady (Bratislava, Fiľakovo, Nitra, Komárno, Trenčín).V boji proti Tatárom pri rieke Slaná udatne bojovali aj Cosmas I. a Achiles I., grófi zo Svätého Jura a Pezinka. Obaja boli ťažko zranení, ich ďalší brat neznámeho mena v tomto boji dokonca padol. Kráľ Belo IV. po svojom úteku z bojiska, takmer cez celé územie Slovenska, hľadal najskôr pomoc u rakúskeho vojvodu Fridricha, ktorému však musel dať všetky svoje cennosti a taktiež mu dal do zálohu Bratislavskú, Mošonskú a Šopronskú župu. Ani potom sa však kráľov útek nezastavil a Belo IV. pokračoval so svojim malým sprievodom ďalej na juh, s tatárskymi jazdcami v pätách. Napokon sa jeho útek skončil až v Zadare. Spočiatku sa zdalo, že Tatári sa na našom území pevne usídlia. Množstvo ľudí odvliekli do otroctva, veľa ich zabili. Obyvateľstvo sa pred ničiacimi bojovníkmi ukrývalo v hlbokých horách a lesoch, kam sa Tatári, zvyknutí na rovné a šíre stepi odvažovali len veľmi neradi. Čoskoro však z ďalekej Ázie dorazila správa o smrti veľkého chána, otca hlavného veliteľa tatárskeho vojska Batu chána. Ten nechcel byť zo súperenia o nástupníctvo vyradený a tak sa veľmi rýchlo poponáhľal aj s celým vojskom domov.
Hneď po odchode Tatárov v roku 1242 obsadil celé územie juhozápadného Slovenska rakúsky vojvoda Fridrich. Onedlho sa však kráľovi Belovi IV. podarilo rakúske vojsko zo Slovenska vyhnať. Obaja grófi zo Sv. Jura a Pezinka bránili hranicu v boji proti rakúskemu vojvodovi. Pri tom bol Cosmas zranený a zajatý. Počas zajatia prevzal jeho brat Achilles ochranu hraníc na seba. Po návrate zo Zadaru vytiahol kráľ s vojskom proti rakúskemu kniežaťu, v ktorého zajatí sa Cosmas stále nachádzal. Do boja sa úspešne zapojil aj Achilles. Za tieto a ďalšie služby prenechal kráľ majetok Bozin (Pezinok) grófom Cosmovi a Achillovi tak, ako kedysi patril ich otcovi. Práve pod vplyvom tatárskeho vpádu a následných bojových udalostí pristúpil uhorský kráľ Belo IV. k podpore rozsiahlej výstavby hradov. Pravdepodobne v tomto období boli postavené aj hrady v Pezinku (pri kameňolome) a vo Svätom Jure (Biely Kameň).
Ohodnoťte článok:
