Gróf zo Svätého Jura a Pezinka na sedmohradskom tróne

Petra Pospechová, Peter Wittgrúber / Máj 2003 / Prečítané 3347 krát
Grófi zo Svätého Jura a Pezinka patrili medzi najmocnejšie uhorské šľachtické rody svojej doby a ich členovia sa podieľali na správe krajiny v mnohých funkciách. Rod dosiahol svoj vrchol za vlády kráľa Mateja Korvína. Grófi Ján, Žigmund a Ladislav zo Sv. Jura a Pezinka využili nestabilnú politickú situáciu po nástupe Mateja Korvína na uhorský trón a vo vojne medzi cisárom Fridrichom III. a uhorským kráľom sa v roku 1459 postavili na stranu cisára, zatiaľ čo niektorí ďalší členovia rodu podporovali Mateja Korvína. Z tejto situácie dokázali ekonomicky aj politicky ťažiť až do uzatvorenia mieru a omilostenia mnohých uhorských šľachticov, bojujúcich na cisárskej strane v roku 1462.
Počas troch rokov bojov, diplomacie a politických intríg sa grófi zo Sv. Jura a Pezinka zaradili medzi najmocnejších šľachticov v krajine. Ján sa dokonca stal sedmohradským vojvodom. Onedlho na to však Matej Korvín vyhlásil na budínskom sneme ráznu daňovú reformu, ktorá sa dotkla najmä dovtedy čiastočne privilegovaných obyvateľov Sedmohradska. Nespokojnosť prerástla do otvorenej rebélie proti kráľovi, ktorého vodcovia povstania zbavili trónu, vyhlásili samostatnosť Sedmohradska a korunu nového kráľovstva ponúkli vojvodovi Jánovi zo Sv. Jura a Pezinka. Keď sa proti kráľovi Matejovi postavila takmer celá sedmohradská šľachta, Valasi a niektoré významné sedmohradské mestá prijal Ján zo Sv. Jura a Pezinka sedmohradskú korunu z rúk vodcov povstalcov.
Sedmohradsko tak získalo svojho vlastného kráľa a pripravovalo sa na vojnu s Uhorskom. Zabudlo sa však na uzatvorenie horských priechodov, čo využil Matej Korvín, ktorý bol výborným vojenským stratégom a nečakane sa objavil na čele vojska 12 000 mužov pod Klausenburgom. Zľaknutá sedmohradská šľachta hneď zložila zbrane a povstanie sa skončilo. Vodca povstalcov Benedikt Veress s niekoľkými prívržencami ušiel do Poľska, Ján sa kajúcne hodil ku kráľovým nohám, prisahal, že nanútenú hodnosť prijal, aby si zachránil život a ubezpečil kráľa o svojej nemennej vernosti.
Matej považoval súpera za príliš bezvýznamného, aby ho exemplárne potrestal, len mu odobral vojvodskú hodnosť a dodatočne ho opäť nachádzame medzi kráľovými "vernými milovanými".
Napriek tomu, že existencia "Sedmohradského kráľovstva" bola v podstate len epizodickou záležitosťou, dokazuje, že mocní grófi zo Svätého Jura a Pezinka ovplyvňovali dokonca aj zahraničnú politiku Uhorska v stredoeurópskom priestore.

Ohodnoťte článok: