Bratstvo Božieho tela

Peter Wittgrúber / Apríl 2003 / Prečítané 2224 krát
Starostlivosť o chorých a nevládnych patrila medzi základné spoločenské prvky už pred mnohými rokmi. V stredoveku zvyčajne tento druh činnosti vykonávali členovia tzv. Bratstiev. Okrem charitatívnej činnosti členovia bratstva pri slávnostných vstupných ceremoniáloch prisahali, že budú zachovávať mier, zdržiavať sa skutkov a slov, ktoré by mohli zapríčiniť nezhody alebo privolať ľudský či Boží hnev. V celkovom kontexte existencie Bratstiev bol základným dôvodom vstupu jednotlivých osôb do nich snaha o zmierenie s Bohom.
Stredoveký človek sa vo veľkej miere spoliehal na ochranu svätých patrónov. Na ich počesť dal stavať kaplnky, oltáre, zakladal bohaté donácie. A práve efekt "zvýšenej ochrany" malo zaručovať členstvo v takomto bratstve. Členstvo však zaručovalo aj isté materiálne výhody. Každý príslušník bratstva mal nárok na pôžičku s nízkym úrokom zo spoločnej pokladnice bratstva alebo na zaplatené lôžko v nemocnici.
Medzi najstaršie známe bratstvá, činné na území dnešného Slovenska, patrí najmä Bratstvo Božieho tela. Sviatok Božieho tela, slávený vo štvrtok po sviatku Najsvätejšej Trojice schválil v roku 1264 pápež Urban IV. V nasledujúcich rokoch sa z tohto sviatku vyvinula jedna z najvýraznejších stredovekých ľudových slávností. Jej stredobodom bola procesia s Božím telom - Eucharistiou. Procesie spočiatku zabezpečoval akýsi organizačný výbor, z ktorého sa neskôr vyvinulo bratstvo Božieho tela.
Najstaršie Bratstvo Božieho tela na Slovensku vzniklo pri Dóme sv. Martina v Bratislave v roku 1349 a v priebehu nasledujúcich rokov sa rozšírilo do mnohých slovenských miest. Pezinok nebol výnimkou. Najstaršou písomnou zmienkou o existencii Bratstva Božieho tela v Pezinku je testament bratislavského kožušníka Perichtolda, ktorý pochádzal z Pezinka. Ten vo svojom testamente z druhej polovice 14. storočia odkázal časť majetku Bratstvám Božieho tela v Bratislave a v Pezinku.
Členmi pezinského bratstva boli miestni bohatí mešťania. Ich povinnosťou bolo prispievať na udržiavanie kostola, oltárov, školy a špitála so starobincom, ktorý sa nachádzal na mieste dnešnej školy na Holubyho ulici. Okrem toho členovia bratstva organizovali účasť na cirkevných pobožnostiach a pohreboch. Významnou súčasťou života členov bratstva bolo slúženie svätých omší a modlitieb za zosnulých členov bratstva. Od nových členov, ktorých prijatie museli odsúhlasiť všetci spolubratia, sa požadovalo, aby boli váženými, čestnými a nekonfliktnými osobami. Vstupný poplatok (v Bratislave) bol 80 fenigov a 1 libra vosku.
Veľmi zaujímavým, a na stredoveké pomery nezvyčajným, javom bol fakt, že na živote bratstva sa podieľali aj ženy - manželky členov a vdovy po nich. Dokonca ženatí členovia boli do bratstva prijatí len so súhlasom svojich manželiek. Podľa štatútu bratstva sa členovia schádzali raz za štvrťrok, v nedeľu vo svojom "domácom" kostole (v Pezinku to bol farský kostol), kde prebdeli noc v modlitbách a ráno sa zúčastnili na svätej omši, obetovali po jednej sviečke a do pokladnice bratstva prispeli 10 fenigmi.
Bratstvo Božieho tela existovalo v Pezinku ešte v roku 1472. Vtedy dostal kaplán v Pezinku Osvald Ruster, člen pezinského bratstva od Bratstva Božieho tela v Bratislave plat v sume 4 zlatých. Aj neskôr sa v testamentárnych odkazoch pezinských mešťanov nachádzajú zmienky o činnosti tejto charitatívnej organizácie v našom meste. Po zmene politických i ekonomických pomerov v prvej polovici 16. storočia sa zmienky o pezinskom bratstve vytrácajú a organizácia pravdepodobne zaniká.
Pri tejto príležitosti treba spomenúť miestnu legendu o existencii tajomného bratstva, ktoré sa stretávalo v pivnici v tzv. Tureckom dome (bývalá predajňa Nonstop). Jeho členovia údajne naprávali krivdy a neprávosti, ktoré sa v Pezinku udiali.

Ohodnoťte článok: