Rekordy bežkyne Barbory Michálikovej

Peter Roman / Marec 2003 / Prečítané 1560 krát
Počas posledného februárového víkendu vyvrcholila v bratislavskej hale Elán atletická halová sezóna na Slovensku. Uskutočnili sa tu majstrovstvá Slovenska dospelých, na ktorých sa zúčastnila aj Pezinčanka Barbora Micháliková. Pretekárka bratislavského Vitalu si počínala výborne. Veď vekom ešte dorastenka, získala dve strieborné medaily, keď ju v oboch prípadoch predbehla Lucia Ivanová. V behu na 60 m si časom 7,70 s. utvorila osobný rekord a na 200 m utvorila slovenský dorastenecký a juniorský rekord časom 24.80 s. Barboru Michálikovú sme pozvali k nám do redakcie a položili jej zopár otázok:

Ktorý dosiahnutý výkon si najviac ceníte?
- Asi najviac si cením výkon na 200 m (24,80 s.), čo je slovenský rekord. Aj keď viem, že som mala natrénované aj na lepší čas. Tiež ma potešil výkon na 60 m (7,70 s.), kde som až s takým dobrým časom nepočítala. Cením si však aj všetky medaily, ktoré som doteraz získala.

Ako ste sa vlastne dostali k ľahkej atletike?
- Najskôr som 4 roky hrávala volejbal, ale odtiaľ som odišla. Potom si ma na školských atletických pretekoch všimol môj prvý tréner Ivan Suja a začala som s atletikou. Po prestupe na športové gymnázium na Ostredkovej ulici v Bratislave som sa dostala k trénerke Dane Horskej. Za tie výkony, ktoré dosahujem vďačím trénerke, Bohu a rodine.

Ako sa vám darí zladiť školské povinnosti so športovou kariérou?
- Mám síce individuálny študijný plán, takže sa mi to celkom darí ale snažím sa čo najviac chodiť do školy, aj vtedy keď takpovediac nemusím.

Ste spokojná s podmienkami na svoj športový rast, ktoré máte na Slovensku?
- My v Bratislave máme na slovenské pomery celkom dobré podmienky, ale keď to porovnám s Európou, hoci len s Českom alebo Rakúskom, tak je to slabé Rozdiel je v tréningových podmienkach, v zabezpečení či už výživy alebo regenerácie. Problémom je aj malá konkurencia. A chýbajú kvalitné tréningové priestory. Kvalita trénerov? To vám neviem povedať, lebo nikdy som sa nepripravovala na sezónu mimo Slovenska. Ale moja trénerka je vynikajúca a určite by obstála výborne aj vo svetovom merítku.

Vieme o vás, že ste aj členkou slovenskej reprezentácie...
- Áno. Počas tejto zimy som síce reprezentovala iba na šesťstretnutí v Rakúsku (4. miesto na 60 m za 7,82 s. - pozn red.), keďže sa všetci pripravovali na MS v Birminghame. Ale v lete som reprezentovala už viackrát a v reprezentácii sa cítim ako doma.

Kto je váš športový vzor?
- Ťažko povedať, lebo myslím, že každý športovec, ktorý sa naplno venuje svojmu športu je určitým spôsobom osobnosť. Páčia sa mi Marion Jonesová či Maurice Green ale ja si veľmi vážim Luciu Ivanovú, ktorú osobne poznám. Je veľmi skromná a je to výborný človek.

Čo robíte vo voľnom čase? Aké sú vaše záľuby?
- Mojou najväčšou záľubou je atletika, veď najviac času trávim na dráhe a v škole. Ak mi predsa len ostane trocha času, rada si vyjdem von s priateľmi.

Aké sú vaše plány na letnú sezónu?
- Okrem domácich majstrovstiev ma čakajú aj štarty za český klub Brno, kde budem hosťovať v českej ženskej lige. Hlavným cieľom sú ale MS 17-ročných v Kanade a EYOF (ME do 17 rokov) v Paríži, na ktorých by som rada získala medailu. Chcem však byť úspešná aj v škole, pretože je mojim cieľom neskôr študovať aj na vysokej škole.


Častý obraz na bežeckých tratiach - Pezinčanka Barbora Micháliková (vpravo) vbieha do cieľa ako prvá.
Narodená: 12.6. 1986
Disciplína: šprint na krátke trate (60, 100 a 200 m)
Klub: Vital Bratislava
Trénerka: Dana Horská
Osobné rekordy: 60 m - 7,70 s., 100 m - 12,20 s., 200 m - 24,80 s.
Úspechy: majsterka SR na 60 m a 200 m v kategórii dorastu a juniorov v hale i na dráhe
- 2. miesto na majstrovstvách SR dospelých na 60 m a 200 m v hale i na dráhe
- 6. miesto na 200 m na Svetovej gymnaziáde v Caen
- držiteľka slovenského dorasteneckého a juniorského rekordu na 200 m.

Ohodnoťte článok: