Stredoveká kolkovaná keramika z Pezinka

Július Vavák / Marec 2003 / Prečítané 1853 krát
  Zo severozápadu extravilánu mesta pochádzajú nálezy zlomkov tzv. pravej tuhovej, kolkovanej keramiky, ktorú na základe typáriom vyrazenej výrobnej značky na hrdle (kríž a brvno v oválnom poli) priraďujeme k výrobkom rakúskych, v tomto prípade viedenských, hrnčiarskych majstrov z 15.-16. storočia. Prímes tuhy dodávala nádobám kovovolesklý vzhľad a hlavne výborné tepelné vlastnosti (na prípravu jedál).
Rekonštrukcia nádoby a kolkovaná značka s motívom kríža a brvna   V stredoeurópskom meradle sa tento typ keramiky sústreďuje v okolí Dunaja v Rakúsku, na Slovensku, v Maďarsku. U nás patria rakúske importy (z Viedne, Tullnu) k zriedkavejším nálezom, sústredeným na západnom Slovensku, s najväčšou koncentráciou lokalít v oblasti Malých Karpát (v mestskom a aristokratickom prostredí), ako sú Bratislava, Devín, Pajštún, Červený Kameň, Trnava a najnovšie i naše nálezy z Pezinka.
Bratislava, k Rakúsku najbližšie významné mesto Uhorska v povodí Dunaja, bola ako sa ukazuje najväčším odberateľom výrobkov rakúskych hrnčiarskych majstrov (popri kvalitnej vlastnej výrobe podobného typu) na našom území. Na vzdialenejšie trhy dopravovali túto kvalitnú keramiku rakúski hrnčiari loďami po Dunaji, čo spomína i remeselný poriadok z Viedne z 15. stor. Na druhej strane je rovnako dovoz cudzej keramiky, spolu z archeologickými nálezmi, doložený tiež obchodnými záznamami i v Bratislave.
Pokiaľ ide o nálezy tejto keramiky severnejšie od Dunaja a teda i z Pezinka, je pravdepodobné, že sa k nám dostali prostredníctvom Bratislavy, kde si ju mohli kúpiť priamo na trhoch i mimobratislavskí obyvatelia. Druhá možnosť je, že ju odtiaľto ďalej po súši prevážali hrnčiari, obchodníci (rakúski alebo domáci) ponúkajúci ju i v Pezinku na trhu. Obe možnosti sa navzájom nevylučujú. Takto sa stal i Pezinok zemepánske mestečko (grófi zo Svätého Jura a Pezinka), účastníkom medzinárodného obchodu s rakúskou keramikou, jednak vďaka blízkosti k Bratislave a jednak i vďaka svojmu významnému hospodárskemu a politickému postaveniu v malokarpatskom regióne na konci stredoveku.
Kúpiť si však dovážaný riad nebolo vôbec lacné, mohli si ho dovoliť predovšetkým majetnejšie vrstvy, feudálny dvor a bohatí mešťania. Vzácnosť tohto výrobku výstižne dokumentuje už spomínaný viedenský poriadok, ktorý pod hrozbou trestu zakazuje jeho falšovanie, napokon ju dokumentujú i samotné falzifikáty.
Dovezená tuhová kolkovaná keramika bola ako pomerne drahý tovar pre širšie vrstvy nedostupná. Preto vo výrobe keramiky pre Pezinok a jeho okolie určite zohrávala hlavnú úlohu domáca produkcia a to predovšetkým pezinskí hrnčiari, už v stredoveku sústredení na starej Hrnčiarskej ulici (dnešná Kollárova) o čom nás presviedča jej samotný názov. Ulica je doložená v písomných prameňoch od roku 1437, pričom treba dodať, že tento dátum je len orientačný, nepochybne existovala už dlhšie obdobie, preto ju treba považovať za staršiu. Rovnako je pravdepodobné, že menšiu časť dopytu pokrývali i majstri z iných miest a obcí v okolí. V tomto smere možno za výrobky domáceho pôvodu bezpečne označiť časť črepového materiálu bez prídavku tuhy, s bežnými značkami v tvare krížov, hviezdice z priestoru starej radnice (za nahliadnutie do nálezov ďakujem Mgr. O. Solgovi). Bližšie poznatky, pochopiteľne nielen o produkcii keramiky, ale o živote v stredoveku vôbec môže priniesť vyhodnotenie archeologického výskumu starej radnice, starého Zámku ako i budúcich výskumov zaujímavých lokalít a stavieb v meste a v jeho okolí.


Ohodnoťte článok: