Nálezy z doby rímskej

Peter Wittgrúber / Február 2003 / Prečítané 3589 krát
Jedným z historických období, doložených donedávna na území nášho mesta len sporadickými nálezmi je aj doba rímska. Toto pomenovanie sa vzťahuje na prvé štyri storočia nášho letopočtu v krajinách strednej a severnej Európy, ktoré neboli priamou súčasťou Rímskej ríše.
Na Slovensku znamenal začiatok rímskej doby predovšetkým postupný zánik keltskej civilizácie a čoraz väčšie prenikanie Germánov na naše územie. Na časti juhozápadného Slovenska sa v prvej polovici 1. storočia vytvorilo tzv. Vaniovo kráľovstvo, ktoré bolo vo vazalskom vzťahu k Rímskej ríši. Rimania vybudovali na našom území viacero oporných bodov (Bratislava, Stupava, Devín, Dúbravka, Boldog, Iža, Cífer-Pác, Rusovce, ...) a svojou kultúrou výrazne ovplyvňovali aj germánske kmene, usadené na území Slovenska. V Trenčíne sa dokonca zachoval svetoznámy nápis vytesaný do skaly, ktorý je dokladom najsevernejšieho postupu rímskych legionárov v strednej Európe.
   Z tohto obdobia, bohatého na udalosti, ale aj na predmety hmotnej kultúry sme donedávna v Pezinku nemali takmer žiadne nálezy. Ak vynecháme nepodloženú tradíciu o existencii rímskej stanice na dnešnej pezinskej kalvárii bola výnimkou len rímska minca Germanicusa,
ktorej nález v priestore vstupu do Zámockého parku spomína pán Aristid Jamický. V posledných dvoch rokoch však pribudlo niekoľko ďalších predmetov, ktoré môžu byť dokladom prítomnosti rímskej kultúry na území Pezinka. Ide predovšetkým o rímsku mincu cisára Domiciána (81 - 96 n.l.) nájdenú na Šancovej ulici za Kresťanským domom, ale tiež nález úlomku rímskeho mortária, počas archeologického výskumu v Starej radnici. Mortárium bola miskovitá nádoba, ktorá je charakteristická pre rímsku keramiku a bola univerzálnou nádobou na drvenie obilia, miesenie cesta, výrobu masla, vytláčanie šťavy z ovocia a pod. Úlomok tejto nádoby sa našiel v radnici v tzv. sekundárnej polohe, čo znamená, že na miesto, na ktorom sa našiel, bol dopravený z iného miesta. To miesto sa však takmer s určitosťou nachádzalo v chotári Pezinka.
Veľký význam pre objasnenie existencie osídlenia Pezinka v dobe rímskej majú aj nálezy z blízkeho okolia nášho mesta. V roku 1934 napríklad našli v priekope pri čistení cesty medzi Malackami a Pezinkom tri rímske mince (Július Caesar, Nero a Domiciánus). Rovnako tak sa pred druhou svetovou vojnou našli rímske mince cisárov Augustusa a Nervu vo Vinosadoch. Z blízkeho Slovenského Grobu pochádzajú zasa rímske spony a dokonca sa tu podarilo nájsť aj rímske tehly. Nález mincí medzi Malackami a Pezinkom, by mohol byť istou indíciou, že starý priechod cez Javorinu možno využívali aj v dávnych vekoch. Potvrdzuje to aj fakt, že sa územie nášho mesta nachádza na najbližšej spojnici staníc z doby rímskej v Cíferi-Páci a Stupave.
Je pravdepodobné, že sa aj na území dnešného Pezinka môžu skrývať stopy po rímskom alebo germánskom osídlení. Stopy po dobe, ktorá sa tak významne zapísala nielen do dejín južnej Európy, ale aj do dejín Slovenska. Veď cisár Markus Aurélius údajne napísal svoje slávne filozofické úvahy na brehu slovenskej rieky Hron.

Ohodnoťte článok: