Príbeh rodiny prednostu stanice V. Schellberga

Vladimíra Büngerová / December 2002 / Prečítané 1748 krát
Návštevníci prichádzajú do múzeí z rôznych dôvodov. Navštíviť stále expozície, premenlivé výstavy alebo aj so študijnými zámermi. Ale prichádzajú tiež návštevníci, aby obohatili nielen seba, ale i samotné múzeum a doplnili zbierkový fond vzácnymi predmetmi, spomienkami, dokumentmi a tým doplnili históriu novými poznatkami a informáciami. V jedno odpoludnie takto skromne zavítala do Malokarpatského múzea pani Oľga Grígeľová, žijúca v Bratislave, s ponukou fotografií a dokumentov o živote svojho prapredka Vojtecha Schellbergera, ktorý žil v Pezinku v prvých desaťročiach minulého storočia. A tým sa začal príbeh odkrývania života jednej rodiny v Pezinku. Rodiny, ktorá žila na železničnej stanici, pretože spomínaný Vojtech Schellberger bol hlavným oficiálom československých dráh tejto v minulosti peknej malej staničky v Pezinku.
Vojtech Schellberger, 1916   Predkovia rodu Schellberger pochádzajú z Krušných hôr, Vojtech Schellberger sa narodil v roku 1887 v Garadne a zomrel roku 1931 v Pezinku, kde je aj pochovaný. V deň pohrebu podľa spomienok O. Grígeľovej na poslednú rozlúčku pískali všetky rýchliky, ktoré prechádzali cez stanicu v Pezinku. Jeho manželkou bola Margita Szkladányiová (1887 - 1954) a mali spolu osem detí. Schellbergerove železničné začiatky sa spájajú so železnicou v Bánovciach nad Bebravou, neskôr v roku 1917 získal miesto na stanici v Pezinku. Spočiatku pracoval ako pokladník a neskôr ako prednosta stanice. Toto sú približne základné údaje k životu tejto osobnosti žijúcej v Pezinku.
Fotografie, ktoré darovala O. Grígeľová múzeu však rozprávajú ďalšie príbehy života hlavného oficiála, jeho rodiny a priateľov v Pezinku. Jeho rodina a on sám rád navštevovali prírodu, bol vášnivým poľovníkom. Fotografie prírodných zákutí a výletov s piknikmi v Malých Karpatoch otvárajú zabudnutú radosť pezinskej meštianskej spoločnosti vo voľnom čase. Samozrejme, že pri týchto stretnutiach nechýbala fľaša vína, hudba a rozbehané deti po lese. Život na stanici bol pre deti V. Schellbergera veľmi pestrý. Fotografia veselých detí (Bélu a Tibora) na parnom rušni tiež rozpráva sama za seba. Fotografický archív rodiny Zamestnanci stanice v Pezinku v r.1920Schellbergerovcov ako súčasť zbierkových predmetov Malokarpatského múzea v Pezinku otvára zabudnutú históriu nielen tejto rodiny v Pezinku, ale aj samotný život na pezinskej stanici. Pani Grígeľová a jej rodina tak prispela k doplneniu histórie života na stanici v rokoch 1917 - 1931, ktorá nebola doteraz v pozornosti historikov Pezinka.
Veľmi ma mrzí a určite nielen mňa, že stanica v Pezinku je dnes jednou z najhoršie vyzerajúcich železničných staníc na Slovensku. A určite ani tento výzor prvej budovy s ktorou sa zoznámi vstupujúci do mesta, neprispieva k prílevu nových návštevníkov do mesta Pezinka, ktoré ponúka takú bohatú históriu a krásu.

Ohodnoťte článok: