Samospráva preberá základné školstvo

Milan Oravec / August 2002 / Prečítané 1425 krát
V zmysle zákona NR SR č. 416 z roku 2001 prechádzajú od 1. júla 2002 kompetencie v oblasti základného školstva do mestskej samosprávy. V našom meste sa to týka 5 základných škôl, 10 materských škôl so školskými jedálňami, Základnej umeleckej školy a Centra voľného času.
Pri presune týchto zariadení z pôsobnosti Odboru školstva Okresného úradu na mesto sa zistilo veľa nedostatkov, ktoré v posledných mesiacoch dosť zamestnávali pracovníkov školstva i samosprávy.
Pokiaľ ide o personálne obsadenie základných a materských škôl, i ostatných zariadení, ktoré prechádzajú do správy mesta, tam väčšie problémy nie sú. Tieto sú na odovzdávajúcich objektoch.
Kotolňa na ZŠ Fándlyho ul. je už v havarijnom stave. O aké problémy ide, sa spýtal primátor I. Pessel údržbára Jozefa Barboríka.   Už od začiatku tohto roku Oddelenie správy majetku, Finančné oddelenie a hlavná kontrolórka mesta spoločne s riaditeľmi organizácií preverovali stav majetku a majetkovoprávne podklady, aby pri zmene vlastníctva na katastrálnom úrade nevznikli nejaké problémy. Mesto pri tejto príležitosti požiadalo Okresný úrad, aby do delimitačných protokolov boli zahrnuté vážnejšie technické problémy v odovzdávaných objektoch (nevyhnutnosť väčšej údržby a rekonštrukcií, predpokladaná výška investícií).
Primátor mesta Ing. Ivan Pessel pri našej návšteve sa netajil tým, že s delimitačnými protokolmi, ktoré pripravil odbor školstva Okresného úradu, nie je spokojný. Chýbajú v nich
niektoré podstatné údaje, čo môže skomplikovať zapísanie majetku do katastra. Preto sa v polovici augusta uskutočnilo spoločné rokovanie so zástupcom prednostu OkÚ Ing. Petrom Hološkom, ved. odb. školstva Mgr. Igorom Noskom a ďalšími pracovníčkami odboru, na ktorom si niektoré problémy vyjasnili.
Niektoré problémy spôsobilo i to, že vykonávacie predpisy k postupu pri delimitácii ministerstva školstva a financií odovzdali na nižšie články veľmi neskoro.
Stále nedoriešené sú otázky rozpočtu. Mesto preberá zariadenia neoddĺžené. Nie sú uhradené ani záväzky za I. polrok t.r., ktoré v Pezinku sú zhruba 1,8 - 2 milióny Sk. Aj keď štát sľubuje, že k oddlženiu príde, zatiaľ sa tak nestalo. Ako to bude v II. polroku, to nikto nevie.
V niektorých školách chýbajú tiež revízne správy o vyhovujúcom stave elektrických, plynových a prenosných zariadení ako aj hromozvodov, výťahov, tlakových nádob. Nerobilo sa to pre nedostatok peňazí. Toto treba však doriešiť, aby sa deti pohybovali v bezpečnom prostredí.
"Ak budeme chcieť, aby tieto zariadenia fungovali, budeme ich musieť financovať z mestského rozpočtu, ale my sme s takýmito výdavkami nerátali. Nemôžeme však dopustiť, aby dodávatelia energií (elektrina, plyn, voda) naše školy pre neuhrádzanie faktúr odpojili", povedal nám I. Pessel. Mesto chce tieto veci riešiť korektne, ale takýto postup sa očakáva aj od štátu. Nemožno predsa preniesť zodpovednosť za financovanie na samosprávu, ktorej potom budú chýbať peniaze na rozvojové programy.
Problémom je i to, že delimitované zariadenia majú v rozpočtoch predpísané príjmy v celkovom objeme 2,6 milióna Sk. To nie je schopná naplniť žiadna škola. Ale vo výdavkovej časti sa s týmito príjmami už ráta, o to dostanú od štátu do rozpočtu menej. Mesto to chce
na ministerstve financií rozporovať, pretože nie je možné školám predpisovať príjmy z náhodných zdrojov.
Vážnym problémom pri finančnom zabezpečení, podľa primátora, je to, že neprebehla reforma daňového systému a neboli jednoznačne stanovené podmienky pre tvorbu príjmovej časti rozpočtu z podielových daní. To by umožnilo dlhodobo rozpočtovať a pripravovať prognózy dobudovania školských zariadení.
Mesto pripravuje v septembri novelu rozpočtu na tento rok, kde by sa mali objaviť aj niektoré veci, ktoré budú súvisieť s financovaním škôl.
Keďže mesto má svoju ekonomickú stabilitu, v Pezinku nehrozí, ako nám potvrdil primátor, že by v septembri brány škôl ostali zatvorené.


Ohodnoťte článok: