Experiment so zlom

René Bílik / Máj 2002 / Prečítané 1600 krát
OSLAVY 57. výročia ukončenia II. svetovej vojny sa v Pezinku uskutočnili 7. mája pri pomníku padlých na Mladoboleslavskej ulici. Slávnostné príhovory predniesli prednosta OkÚ R. Bílik a predseda MO SZPB Ľ. Šušol.

   Spomienky na druhú svetovú vojnu zvyčajne zužujeme na bojové operácie, na obete týchto operácií, na vyzdvihnutie víťazov a na zdôraznenie viny porazených. Preto sa pri takých príležitostiach, akou je nedávne 57. výročie konca vojny, pripomínajú najmä rozmanité dátumy a čísla. Je to, nepochybne, významné. Dôležité je však ešte čosi iné. Totiž pohľad poza tieto dátumy a čísla, pohľad dovnútra, pokus preniknúť k podstate, pokus hľadať odpoveď na otázku:      PREČO?
Prečo sa to všetko stalo? Prečo bolo možné všetko to vraždenie? Ako to, že sa ľudstvo nepoučilo z vojny predchádzajúcej, z dávnych i celkom čerstvých historických udalostí? Hľadanie odpovedí nas privedie k neradostným zisteniam. Privedie nás k poznaniu, že na samom začiatku bola ľudská i politická ľahostajnosť, nevšímavosť a necitlivosť voči zlu.
Pri jeho novodobých koreňoch stála do škrupiny hospodárskeho úspechu zabalená tragédia nemeckého národa v prvej polovici tridsiatych rokov 20. storočia. Národa poznačeného prehrou v prvej svetovej vojne a unaveného neustálymi vnútropolitickými šarvátkami. Národa, ktorý začal pociťovať únavu z demokracie a zatúžil po "poriadku", po silnej ruke. Preto si našiel "spasiteľa", ktorému ustúpilo celé politické spektrum nemeckej medzivojnovej demokracie.
Keď v posledných januárových dňoch roku 1932 vznikla v Nemecku koalícia národných socialistov s nacionalistami, spýtal sa akýsi vydesený kritik dovtedajšieho kancelára von Papena: "Vy ste pustili Hitlera k moci?" Papen samoľúbo odpovedal: "Mýlite sa, my sme ho angažovali". Mýlil sa, samozrejme, Papen. Angažovať zlo, znamená - pustiť ho k moci. To, čo nasledovalo, všetci poznáme: prenasledovanie židov, najprv v Nemecku, neskôr na celom svete. Porušenie Versailleskej zmluvy, obsadenie Porýnia v roku 1938, mlčanie Francúzska, Mníchov 1938, vydanie Česko-Slovenska, za súhlasu Anglicka a Francúzska, obsadenie Rakúska, prvý september 1939 - začiatok druhej svetovej vojny.
Ukázalo sa, že tam, kde sa darí ideológii, upadá mravnosť. Ideológia sa snaží nahradiť morálku, ustupovanie zlu, pokus angažovať zlo do služieb dobra je len ilúziou, ktorá končí tragicky. Toto všetko mi prichodí na um teraz, keď stojíme pred pamätníkmi obetí druhej svetovej vojny, obetí pokusu angažovať zlo.
Výsledkom tohto beznádejného a nemravného experimentu bola beštializácia ľudských vzťahov, zdegradovaná ľudskosť a pošliapaná úcta k ľudskému životu. Dôsledkom sú milióny mŕtvych. Keď na nich dnes spomíname, pripomeňme si práve cez ich smrť mravný rozmer tejto obety. Keď hovoríme, že padli za našu slobodu, uvedomme si hĺbku a zložitosť tejto slobody. Nejde len o oslobodenie spod okupácie. Ide o slobodu v zodpovednosti za celé naše správanie, o slobodu v schopnosti rozhodovať sa medzi dobrom a zlom, medzi morálkou a nemravnosťou.
Smrť všetkých, ktorí padli na bojiskách druhej svetovej vojny a pri oslobodzovaní našej vlasti a nášho mesta bude mať len vtedy svoj pravý zmysel, keď my, ktorí vďaka ich obete žijeme, bu
deme schopní zabrániť opakovaniu podobných tragédií i opakovaniu rozmanitých nemravných experimentov so zlom.
Spomeňme si preto najmä v tejto súvislosti na vojakov sovietskej armády, ale aj (a myslím, že to bude pri tejto príležitosti v našom meste prvý raz) na amerických vojakov. Aj oni sa podieľali na oslobodení Pezinka. Veď jeden z ťažkých leteckých súbojov konca vojny sa odohral práve nad jeho múrmi a nad Malými Karpatmi a svoj život v ňom stratili mladí Američania. Tí, ktorí prežili, navštevujú dnes naše mesto a stretávajú sa so svojimi záchrancami - Pezinčanmi. Aj im patrí naša úcta.
Pokladám za nevyhnutné hovoriť o druhej svetovej vojne najmä ako o extrémnom mravnom zlyhaní demokratického sveta a jeho inštitúcií. Pokladám to za potrebné najmä dnes, keď sme konfrontovaní s novými hrozbami, keď sa na svetlo sveta opäť derie nadutá pýcha a my máme sklon tváriť sa, že sa nás to netýka, že to nie je naša vec. Vyhovárame sa pri tom na únavu z demokracie a túžime po akomsi absolútnom poriadku. Zodpovednosti za slobodu i zodpovednosti v dosiahnutej slobode sa však nezbavíme. Naopak, k tejto zodpovednosti sme zaviazaní všetkými, čo položili svoje životy v druhej svetovej vojne, v boji proti absolútnej totalitnej moci.


Ohodnoťte článok: