Klub turistov a lyžiarov v Pezinku

Peter Wittgrúber / Máj 2002 / Prečítané 1957 krát
Počas trvania Slovenského štátu zažila naša krajina dočasnú konjuktúru, spôsobenú predovšetkým intenzívnou vojenskou výrobou. Krátkodobé zvýšenie životnej úrovne niektorých spoločenských vrstiev sa odzrkadlilo aj v aktivovaní spoločenského, kultúrneho a športového života. Jednou z oblastí, ktorá zažila v tom čase nebývalý rozmach bola aj turistika a bežecké lyžovanie. Tento rozmach sa prejavil aj v Pezinku, kde už 1. 1. 1942 vznikol Klub slovenských turistov a lyžiarov. Organizácia mala centrálu v Liptovskom Sv. Mikuláši a v Pezinku vznikla jej odbočka. Prvým a zároveň posledným predsedom klubu (náčelníkom) sa stal Jozef Singhoffer. Už začiatkom roku 1943 mal klub 156 členov a prispievateľov.
Okrem turistickej sekcie sa výrazne aktivizovala lyžiarska a ľahkoatletická sekcia. V priebehu roku 1942 a v prvej polovici roku 1943 bola väčšina aktivít klubu zameraná na výstavbu skokanského mostíka na vrchu Kamzík. Na tejto výstavbe odpracovali členovia klubu množstvo brigádnických hodín. Tí, ktorí sa na týchto prácach zúčastniť nemohli, zasa finančne prispievali na mzdy robotníkov, ktorí boli na stavbe mostíka zamestnaní. V priebehu roka 1943 to bolo až sedem pracovníkov: Karol Benčúrik, Pavel Dubek, Ján Follrich, Ján Šefčík, Ondrej Vršek, Milan Čech a Ján Valachovič.
Ľahkoatletická sekcia vznikla v priebehu leta a jesene roku 1943 prezentovali svoj oddiel i Pezinok na rôznych pretekoch. Božena Kunertová súťažila v zime 1943 na lyžiarskych majstrovstvách vo Vysokých Tatrách. Ján Ilavský, Vladimír Kunert a Otakar Turan zasa reprezentovali klub 24. 1. 1943 na pretekoch v skokoch na lyžiach v Banskej Bystrici. Otakar Turan sa zúčastnil tiež na ďalších pretekoch 8. 1. 1943 v Trenčíne. Na marcových lyžiarskych pretekoch na bratislavskom Kamzíku sa zasa zúčastnili G. Bognár, J. Struňák, J. Bognár, M. Hovorka, P. Demovič a Š. Farkaš.
Klub slovenských turistov a lyžiarov v Pezinku existoval tiež vďaka podpore mesta a mnohých miestnych podnikateľov, ale aj ďalších z okolitých miest a obcí a Bratislavy. Všetci podporovali prevažne dostavbu skokanského mostíka. Mesto Pezinok napríklad v roku 1943 prispelo na činnosť klubu sumou 1485 korún. Sumou 3000 korún prispeli tiež Pezinské tehelne, bratislavská Továreň na káble zasa poskytla 1000 korún. Prispeli tiež Banská a hutná spoločnosť Bratislava, Bratislavská župa, ale aj mnohí jednotlivci.
Avšak už na jar roku 1943 sa začal postupný úpadok klubu, spôsobený masovým povolávaním mužov do vojenskej služby a taktiež postupný úpadok ekonomiky a tým aj spoločenského, kultúrneho a športového života, zapríčinený vojnovými udalosťami. Na prelome rokov 1943 a 1944 klub pravdepodobne definitívne zanikol.

Ohodnoťte článok: