QUO VADIS výchova?

RNDr. Katarína Horváthová / December 2001 / Prečítané 1971 krát
V dňoch 25. a 26. októbra sa v našom meste už po štvrtýkrát konal festival Eugena Suchoňa - celoslovenské stretnutie najlepších mladých hudobných interpretov základných umeleckých škôl, víťazov súťaží. Je známe, že hudba šľachtí človeka, navyše naše deti navštevujú ZUŠ, vybrali sme sa preto vo štvrtok večer na 1. festivalový koncert, ktorý sa konal v estrádnej sále KC.
Koncert začal nádherne - vystúpením komorného orchestra Cantabile žiakov ZUŠ E. Suchoňa z Pezinka, ktorí hrali spolu s družobnou školou z Neusiedl am See. Bola som hrdá na to, ako pekne tento súbor, ktorý vedie p. učiteľka Záhradníková, ktorá žiakov na vystúpenie aj pripravila, reprezentoval našu ZUŠ. Vysoká úroveň naštudovaných skladieb si skutočne zaslúži ocenenie pedagógov.
S malou osemmesačnou dcérou na rukách som druhú časť koncertu počúvala za dverami, aby sme nerušili v sále, a tak som sa nechtiac stala svedkom situácie, ktorá ma natoľko zarmútila, že o nej musím napísať.
Vedľa estrádnej sály oproti svadobke Femina niekoľko učiteliek chystalo stoly s pohostením pre účinkujúcich. V počiatočnom zaneprázdnení si v tesnej blízkosti nikto nevšimol vitríny Medzinárodného festivalu fotografie, ktoré však nemohli uniknúť pozornosti, keďže výstava bola patrične osvetlená. A tak som si s nemým úžasom uvedomila, že sú tu vystavené mužské akty, zopár fotografií skutočne nevhodných pre detské oči. Takže tu sa majú zísť deti - mladí umelci a byť odmenení za dobrý výkon...? Pani učiteľka, ktorej to ako prvej udrelo do očí a mala toľko jemnocitu a zodpovednosti, sa ujala iniciatívy. Riešenia boli hneď dve: upratovačka bola ochotná pomôcť odsunúť stoly na blízke voľné miesto a technik už aj odomkol vitríny - možno by sa dali na tú chviľu aspoň tie najhoršie snímky zakryť. Áno. Určite sa dalo niečo urobiť, keby - keby ostatné učiteľky aspoň súhlasným postojom podporili túto jej snahu. Stalo sa však čosi celkom opačné. Namiesto podpory a pochopenia si vyslúžila výsmech... a pre jednu učiteľku sa predsa nikto namáhať nebude...
Bolo veru naozaj ťažké zmieriť sa s predstavou, že pokoncertné stretnutie učiteľov, školských inšpektorov, a hlavne žiakov bude mať takúto kulisu. Veď dokonca aj komerčné televízie si dávajú námahu označiť programy nevhodné pre deti a komu okrem rodičov a učiteľov má viac záležať na výchove našich detí? Natíska sa otázka: kto si vlastne vyslúžil výsmech? Všetky tie vzletné slová, ktoré odzneli v úvode festivalu, o kráse hudby, ktorá pomáha formovať mladého človeka, vyzneli zrazu nepresvedčivo a neúprimne. Prístup týchto pedagógov ma nepresvedčil, že si svoju zodpovednosť za výchovu žiakov naozaj uvedomujú.
A celkom na záver: nie som proti takémuto druhu umenia, ale celá táto trápna situácia nemusela nastať, keby niekto, kto o tom rozhoduje, oveľa skôr neumiestnil výstavu určenú pre dospelých na takéto nevhodné miesto.

Ohodnoťte článok: