Kominár Miško v službe aj sviňu zabíjal...

Milan Oravec / December 2001 / Prečítané 2965 krát
Kominára sme vždy spájali so šťastím. Rozhodli sme sa preto, že na prahu nového roku jedného vyhľadáme. Avšak nájsť dnes kominára nie je také jednoduché. Spomenuli sme si na všetkým nám dobre známeho, 76-ročného Michala Slezáka. Pod prezývkou Kominár Miško ho poznajú nielen Pezinčania, ale aj v širokom okolí. Aj keď kominárčinu zavesil na klinec, stále má k nej blízky vzťah.
Predtým robil v pezinskej tehelni ako navážač. Tvrdá robota, vydržal pri nej štrnásť rokov. Prišiel za ním raz známy, či by nešiel robiť kominárčinu. Odmietol, veď v tehelni slušne zarábal, a mal aj obavy, čo by na to povedali ľudia.
Predsa však si to neskôr rozmyslel a do komunálu nastúpil. Veľmi čudne sa cítil, keď o dva dni už išiel do tehelne ako kominár. Takýto pocit mal aj vtedy, keď prechádzal domy na Bratislavskej ulici, kde sa narodil a býval. Ľudia sa spočiatku čudovali, ale tak ako on, i oni si zvykli.
   Potom ho riaditeľ Bottán poslal do školy. Tri roky po večeroch každé dva týždne chodil do Bratislavy, aby získal výučný list.
Práca kominára sa mu nakoniec zapáčila. Bol spokojný aj so zárobkom, ktorý mu navyšovali tringelty. Z roboty chodil čistučký, na pracovisku mali dobre vybavené sociálne zariadenia - s teplou vodou a sprchou.
Neskôr, keď sa v domoch už inštalovalo plynové kúrenie, spolu s kolegom sa preorientovali aj na šamotovanie kotlov. Chodili robiť i do Bratislavy, raz boli dokonca až v Tatrách. Okrem toho mal aj svoj stály rajón - tvorili ho tretina Pezinka, Slovenský Grob, Vinosady, Dubová, Budmerice a okolité majere. Domácnosti musel navštíviť šesťkrát do roka, inak by nedostal odmeny. Od novembra už začínali s roznášaním kominárskych kalendárov, bol to taký zvyk, v každej domácnosti si ho zobrali a dali zaň pár koruniek.
"Nikdy som sa nehneval, keď ma dievčatá požiadali, či mi môžu chytiť pre šťastie môj gombík na blúze. Bárs aj tri, povedal som im. Raz ma stretla skupinka dievčeniec, či by som im
nedal kalendár. Keď som im ho dal, všetky ma pobozkali na líce." - pochválil sa M. Slezák.
Na záver návštevy sme ho požiadali, aby nám vyrozprával nejaký zážitok zo svojej kominárskej praxe.
- Tých som mal veľmi veľa, nuž hádam tento: Raz som robil domy v Slovenskom Grobe. Keď som vstúpil do jedného dvora, hneď som zistil, že sa tu schyľuje k zabíjačke. Po dvore behala revúca sviňa, opodiaľ stáli unavení traja starší a dvaja mladší muži. Všetci mali poriadne vypité, nemohli sviňu ani chytiť. Videl som, že musím pomôcť. Zobral som od nich nôž, brava som ešte poriadne popreháňal a potom za pomoci jedného z tých triezvejších mladíkov zabil. Nemal som s tým problém, lebo doma som si zakáľačky robil sám. Potom ma začali prítomné ženy prehovárať, že aby som im urobil celú zabíjačku, lebo ich muži to v takomto stave nedokážu. Bránil som sa, že mám ešte robotu, ale nakoniec som im to urobil všetko. Nevedeli, ako sa mi odmeniť.

Ohodnoťte článok: