Archeologický výskum na starom zámku

Peter Wittgrúber / November 2001 / Prečítané 1528 krát
Lokalita Starý Zámok nad Pinelovou nemocnicou je veľmi lákavá nielen z archeologického hľadiska. Pomerne malý, avšak dominantný vŕšok sa čnie svojou najstrmšou stranou nad cestou, ktorá cez sedlo Javorina oddávna spájala bohaté vinohradnícke mestá Pezinok, Modra a Svätý Jur so Záhorím. Niet sa teda čo čudovať, že názov lokality, spoločne s jej vzhľadom a polohou umožňoval predpoklad, že sa tam môže niečo nachádzať. Historická interpretácia sem umiestňovala pôvodný, donedávna ešte neznámy Pezinský hrad, ktorý bol v 13. storočí viakrát dobytý. Archeologický výskum ešte v osemdesiatych rokoch však na uvedenom vŕšku neobjavil nič, čo by sa dalo spájať s pôvodným hradom z 13. storočia. V tejto súvislosti treba podotknúť, že vtedajší výskum mohol byť vykonaný len na menšej, odlesnenej časti lokality. Potom Starý Zámok opäť "zaspal" na takmer dvadsať rokov.
Novšia história výskumu lokality sa začala na jar roku 2001, keď sa skupine nadšencov, zaoberajúcej sa dejinami mesta a jeho okolia podarilo pri prehliadke okolia Starého zámku nájsť stredovekú železnú ostrohu. V rovnakom čase nezávisle na nich, vykonali rutinný prieskum v lokalite aj pracovníci Archeologického múzea SNM v Bratislave, na čele so zástupcom riaditeľa AM PhDr. Zdenkom Farkašom, ktorým sa zasa podarilo nájsť stredovekú strelku šípu. V tejto súvislosti treba dodať, že neboli jediní. Lokalitu tesne pred nimi intenzívne "preskúmali" ešte tzv. "hľadači pokladov", či "detektoráci", po ktorých zostalo niekoľko desiatok jám.
pracovníci MsÚ na návšteve pri začiatkoch výkopov na "Zámku"   Za tých dvadsať rokov sa na Starom Zámku tiež veľmi zmenil porast. Kroviny a malé stromčeky, ktoré tvorili počas prvého archeologického výskumu nepreniknuteľnú húštinu vyrástli alebo vyhynuli a tak sa postupne vynorila časť lokality, ktorá bola dovtedy skrytá zvedavým očiam. A na nej sa pomerne zreteľne zachovala časť valu a priekopy pôvodného opevnenia.
Po niekoľkotýždňových prípravách, ktoré medzitým "spestrilo" objavenie pôvodného Pezinského hradu, sa v polovici septembra začal na Starom Zámku archeologický výskum, ktorý financovalo mesto Pezinok a ktoré tiež poskytlo dvoch pracovníkov, tzv. "civilkárov". Ďalších brigádnikov ochotne poskytla riaditeľka SOU na Komenského ulici Mgr. Elena Jurčíková a niektorí "dobrovoľníci" si cestu na Starý Zámok našli dokonca sami. Šesť týždňov intenzívneho archeologického výskumu umožnilo napokon urobiť oveľa viac práce, ako sa pôvodne predpokladalo (namiesto jednej plánovanej sondy sa napokon urobili až štyri). A práve tento zvýšený rozsah prác nám napokon sprístupnil oveľa viac informácií, poznatkov a aj nálezov. Počas výskumných prác sa potvrdilo a preskúmalo pôvodné opevnenie lokality, ktoré bolo tvorené predsunutým zemným valom (jeho vrchná časť bola navyše spevnená kameňmi), priekopou, sčasti zasekanou do skaly a ďalším opevnením, pravdepodobne palisádou na hrane vrcholovej plošiny. Okrem toho sa podarilo získať niekoľko desiatok úlomkov keramiky, pracovné nástroje, klince, pracky z opaskov a ďalšie. Celý súhrn nálezov nám umožňuje vysloviť niekoľko údajov o časovom zaradení lokality, funkcií a spôsobe zániku.
1. Nálezy, predovšetkým úlomky keramiky datujú opevnenie rámcovo - do 2. pol. 13. stor. až 14. storočia.
2. Vzhľadom na pomerne malý rozsah opevnenia sa tiež vylúčila možnosť existencie hradu spomínaného v písomných materiáloch na Starom Zámku.
3. Lokalita zanikla násilne, požiarom. Nevieme však, či ju podpálili útočníci, obrancovia alebo zhorela neskôr.
Toto sú fakty, na prvý pohľad možno skromné, ktoré nám archeologický výskum potvrdil. Výskum nám však umožňuje vysloviť aj niekoľko predpokladov, či hypotéz.
Vzhľadom na vzájomnú viditeľnosť tohoto opevnenia a novoobjaveného Pezinského hradu, ktorý leží vyššie v horách je veľmi pravdepodobné, že na Starom Zámku ležala vysunutá strážna veža, alebo hláska, ktorej posádka podávala na hrad ohňom alebo dymom informáciu o blížiacom sa nebezpečenstve. Pomerne malý rozsah opevnenia a jeho neexistencia na ďalšej časti vrcholovej plošiny nám umožňuje vysloviť predpoklad, že opevnenie nebolo dokončené, alebo bolo vybudované len sčasti a potom boli práce na ňom zastavené. Bližšie historické datovanie objektu bude možné až po podrobnejšom preskúmaní všetkých nálezov. Veľmi veľa o vzájomnom vzťahu oboch opevnení a o dejinách mesta vôbec by nám povedal prípadný archeologický výskum na Pezinskom hrade.
Na záver by som veľmi rád poďakoval viacerým osobám a inštitúciám, ktoré sa na výskumoch podieľali, a to predovšetkým Mestskému úradu Pezinok, vedúcemu archeologického výskumu PhDr. Zdenkovi Farkašovi, riaditeľke SOU na Komenského ulici Mgr. Elene Jurčíkovej a žiakom školy, "civilkárom" Jurajovi Ilavskému a Tomášovi Hríbikovi a "dobrovoľníkom Julovi Vavákovi, B. Soboličovi, R. Slezákovi a R. Topoleckému.

Ohodnoťte článok: