Poklady mincí z Pezinka

Peter Wittgrúber / September 2001 / Prečítané 2224 krát

   Územie dnešného Pezinka ležalo od dávnych čias na dôležitej komunikácii, ktorá spájala severné a južné oblasti Uhorska a viedla ďalej, až na pobrežie Baltského mora. Práve po tejto ceste k nám prichádzali poľskí a sliezski obchodníci, diplomati, vedci, no často aj nepriateľskí vojaci a útočníci.
Kupci, vinohradníci ale aj ostatné obyvateľstvo v takýchto chvíľach, a bolo ich počas dejín naozaj neúrekom, ukrývalo svoj majetok do rôznych skrýš a úkrytov v domoch, na poliach a vo vinohradoch. Nepriateľský útok, alebo nájazd však skôr či neskôr pominul a obyvateľstvo sa vrátilo k pokojnému každodennému životu. Obchodníci, remeselníci a vinohradníci vytiahli svoje starostlivo ukryté peniažky z úkrytov a rozkotúľali ich po kľukatých cestičkách obchodu, podnikania ale aj boja o prežitie. No nie vždy skončil nepriateľský útok takto bez následkov.
Veľakrát sa stalo, že zakopaný poklad už nemal kto vykopať. Jeho majiteľ zahynul, alebo v tom lepšom prípade utiekol do inej, pokojnejšej časti kráľovstva. A mince ležali niekoľko stáročí v zemi, až dovtedy, kým ich náhodný nálezca nevytiahol na denné svetlo. Z týchto objavených pokladov (depotov) mincí sa dá potom určiť, aké bolo kedysi bohaté a prosperujúce slobodné kráľovské mesto Pezinok. Dnes vieme o niekoľkých takýchto náhodných nálezoch na území Pezinka.

   V roku 1937 počas prác vo vinici Ľudovíta Wittgrúbera našiel Martin Hacaj (v správe je uvedené meno Hocaj) poklad 375 strieborných mincí z prvej polovice 17. storočia. Išlo prevažne o nemecké, české, poľské a sliezske mince. Najviac, až 62 kusov, bolo grošov poľského kráľa Žigmunda II. O 250 mincí sa podelil majiteľ vinice s nálezcom a 125 kusov pripadlo štátu. Mince, ktoré skončili v súkromných rukách žiaľ zmizli počas pohnutých vojnových udalostí. Tie, ktoré pripadli štátu sú dnes uložené v numizmatickej zbierke Slovenského národného múzea v Bratislave.
O desať rokov neskôr v obci Cajla našli poklad až 500 strieborných mincí, z ktorých sa však do dnešných čias zachovalo už len 12 kusov poľských a sliezských, uhorských, rakúskych a nemeckých mincí. Taktiež sa priamo v meste podarilo zachrániť niekoľko mincí z pokladu, nájdeného pravdepodobne počas stavebných prác. Žiaľ, dnes už nevieme kde mince našli, ani koľko ich bolo. Do dnešných čias sa podarilo zachrániť 5 mincí, z toho dve sliezske a 3 uhorské. Jeden z posledných nálezov mincí je z jesene roku 2000. Išlo o poklad, uložený do zeme niekedy okolo roku 1618. Väčšina krehkých strieborných mincí bola počas stáročí nenávratne zničená a zachovalo sa len niekoľko mincí uhorského kráľa Mateja II. a po jednej poľskej a jednej uhorskej minci.
To však určite nie je všetko. Zem vydáva svoje tajomstvá naozaj len veľmi pomaly. A často sa tieto nálezy ani nedostanú do rúk povolaných odborníkov, ktorí dokážu správnou konzerváciou a katalogizovaním zachrániť mince aj pre budúce generácie. Veľakrát totiž stredoveké mince obsahujú vysoké množstvo medi, ktorá po vytiahnutí mince zoxiduje a mincu tak nenávratne zničí. Na druhej strane každý, aj ojedinelý nález mince dokáže aspoň trochu poodhaliť kúsok minulosti nášho mesta a taktiež nám umožní dozvedieť sa niečo o krajine pôvodu tej-ktorej mince. Veď len poklad, nájdený v Pezinku v roku 1937 obsahoval mince, pochádzajúce z 58 európskych stredovekých štátov. Bola medzi nimi napríklad aj minca, razená v súkromnej minciarni hradu Frideberg v Nemecku.


Ohodnoťte článok: