Vápenníctvo v Pezinku

Peter Sandtner / August 2001 / Prečítané 1692 krát
Cestou na Babu, pri odbočke na Rybníček, sa nachádzajú zvyšky bývalých vápenných pecí. Vápno sa pálilo v cajlanských horách z vápencového kameňa, ktorý sa dovážal z Horného kameňolomu. Vápenníctvom sa zaoberali najmä Hanúskovci prezývaní Vápenníci, Benčúrik, ale aj ďalší. Ako robotníci vo vápenných peciach pracovali Jánoš, Sobota, Ištók, Mečír, Jozefík a mnohí iní...
   Vápenné pece boli vyhĺbené do svahu a najväčšia hĺbka bola asi 3 m. Pec mala oválny tvar. V jame bol rošt, na ktorý sa kládlo drevo. Nad roštom sa postavila klenba z vápenca, ktorá držala celú navážku. Na klenbu sa postupne ukladal kameň, naspodok väčšie kusy až 25 x 25 cm a vyššie menšie kamene. Vytvorená kopula sa nakoniec celá zakryla pálenou tehlou, ktorá znižovala únik tepla a chránila vypaľovanú navážku aj pred prípadným dažďom.
K peci viedli dve cesty. Horná vo svahu nad pecou a dolná pri rošte spredu. Na dolnej ceste sa ukladalo drevo a z hornej sa ukladal kameň a tehly. Vypálené vápno sa vyberalo zvrchu do košov. V peci musel horieť silný oheň 24 hodín, aby sa kameň dobre prepálil a aby vápno bolo kvalitné a neobsahovalo neprepálený kameň. Na 50 m3 vápna sa spotrebovalo 12 m3 dreva.
Vápenníctvom sa začal zaoberať v roku 1900 Jozef Sobota. Vápno rozvážal vozom a koňmi na trhy v Pezinku, Modre, Svätom Juri, Bratislave a Senci a získaval objednávky od staviteľov. Po Jozefovi Sobotovi prevzal vápennícku živnosť jeho zať Michal Hanúsek, ktorý vápno tiež vozil koňmi. Po Michalovi Hanúskovi začali vápno páliť jeho dvaja synovia Jozef a Michal. Oni už mali na rozvážanie vápna nákladné auto s nosnosťou 1,5 tony. Vápno na ňom vozili aj do Dunajskej Stredy či Medveďova.
Neskôr sa pálením vápna zaoberal Weiss, po ňom si prenajal vápenné pece Jozef Benčúrik a po II. svetovej vojne spoločnosť Jozef Slimák a spol., zvaný tiež Pipák s Fridrichom Federkom a Ladislavom Lichtnekerom st. Tiež mali nákladné auto a vápno rozvážali až po Komárno. Na tejto trase bolo vápno po vojne veľmi vzácne. Táto spoločnosť trvala asi dva roky.
Vápno sa v minulosti pálilo aj na iných miestach Malých Karpát, napr. v Modre, Častej i Dechticiach.
Dnes sa z vápenných pecí zachovali iba kopy kameňa pokryté zeminou a zarastené kríkmi a stromami.

Ohodnoťte článok: