Novoobjavený pezinský hrad

Milan Oravec / August 2001 / Prečítané 4912 krát
V minulom čísle sme uverejnili správu o objavení pezinského hradu. Pozostatky dominantného historického objektu našli pomerne hlboko v horách Peter Wittgrúber, Jirko Vitáloš a ďalší nadšenci.

Ako na to prišli?
   Peter Wittgrúber: - Už dlhšie sa venujem histórii v regióne. Priznám sa, že pezinský hrad mi nedal dlho spávať. Na základe odborných materiálov, ktoré doteraz boli k dispozícii, ten hrad stál nad Pinelovou nemocnicou. Tam však nie je vhodný terén na rozsiahlejší objekt.
Keď sme začali spolupracovať s Jirkom Vitálošom, aj v súvislosti s baníctvom, tak sa začali objavovať nové indície a fakty. Bol to už iný pohľad, nielen historický, ale i zo strany mineralógov a geológov. Jirko sa viac rokov venuje pezinskému baníctvu a došiel k záveru, že Pezinok vznikol pôvodne nie ako poľnohospodárske ale banícke mesto. Možno ako skupina banských osád na jednom území. To nás priviedlo na myšlienku, že aj stará osada Zumberg mohla stáť hlbšie v horách.
   Raz večer sme spolu sedeli a uvažovali nad materiálmi, ktoré sme získali z banského archívu v Banskej Štiavnici. Mali sme k dispozícii aj mapu z 18. storočia, v ktorej bol Altstadt, ako pôvodná stará pezinská osada, naznačená pod dnešným Slnečným údolím. Tu nám to však nepotvrdilo nič. Preto nás napadla myšlienka, že dolina, do Údolia slnka a ktorou preteká Staromestský (Rakový) potok sú s Cajlanskou (Hrubou) dolinou, a tu pretekajúcim potokom, veľmi autentické. Povedali sme si, že keď nie je Altstadt v Údolí slnka môže byť v susednej Cajlanskej doline. Vytipovali sme si tam dva kopce.

Dôkazy o hrade sú na svete
   Peter: - Na druhý deň sme sadli na bicykle a vyviezli sa na to miesto. Bicykle sme odložili a vyšplhali sme sa na kopec. Pri tom sa mi pošmykla noha a spadol som. Zrazu sa mi v ruke objavil starý črep, kus keramiky. Postupovali sme ďalej a stále viac sme sa pesviedčali o našom veľkom objave.
Potom sme netrpezlivo čakali na archeológov z Bratislavy, ktorí mali nálezisko potvrdiť. Títo boli spočiatku skeptickí, nezdalo sa im, že by hrad mohol byť až tak hlboko v horách. Keď však prišli na miesto už pripustili, že tu mohol byť nejaký hrádok. My sme ich však zaviedli ešte asi o 150 metrov ďalej, kde to pokračuje, potom už jasne potvrdili, že pôjde o pezinský hrad.
V priebehu predbežného historicko-archeologického prieskumu, ktorý nasledoval, sa tu našli fragmenty keramiky a kovové predmety, čo potvrdilo, že túto lokalitu obývali ľuďia. Našli sa tu aj strelky šípov, sekera a iné veci, čo naznačuje, že hrad dobývalo vojsko, o čom svedčia písomné materiály.
Nájdené strelky (hroty šípov) môžeme rozdeliť do dvoch kategórií:
1. Početnejšia z nich, súvisí pravdepodobne s dobýjaním hradu v 2. polovici XIII. storočia a to v r. 1272 českým vojskom a r. 1295 rakúskym vojskom;
2. Tvoria ju ojedinelé nálezy tzv. streliek nomádskeho typu, ktoré používali kočovní nájazdníci, medzi ktorých patrili Tatári, ktorí sem vpadli roku 1241. Ak by sa to potvrdilo, tak existencia hradu by sa oproti prvej zmienke posunula o tridsať rokov do minulosti.
Tieto strelky sú však podobné aj staromaďarským, v tomto prípade by sa existencia hradu posunula do minulosti nie o tridsať ale tristo rokov. To by mohlo súvisieť s expanziou staromaďarov na územie Veľkej Moravy. Jedno alebo druhé sa podrobnejším výskumom potvrdí alebo vyvráti.

Výskum bude pokračovať
   Jirko Vitáloš: - Po dôkladnejšom zameraní Archeologickým ústavom by sa mali začať výskumné práce, ktoré by mali presnejšie dokázať a určiť kedy hrad existoval. Exponáty sa musia zakonzervovať a zdokumentovať. Potom by sa mala urobiť štúdia o tomto hrade, kde by mala byť presne určená poloha, označené miesto, kde sa vstupovalo a upresniť kto ho obýval. To je však záležitosť najbližších dvoch rokov.

strelky šípov

úlomky keramiky

   V rámci prvého archeologického prieskumu, na ktorý mesto vyčlenilo zo svojho rozpočtu 50 tisíc korún, sa robí historický prieskum. Musí sa zistiť či tu boli stavby a z akého materiálu. Musí sa preskúmať, čo sa nachádza pod zemou. Nechceme však skončiť tým, že sa urobí archeologický prieskum a zakonzervuje sa to. Myslíme si, že to môže byť vyhľadávaná lokalita pre turistov. Chceme to využiť aj v propagácii regiónu. Miesto je prístupné, v blízkosti je parkovisko a zastávka verejnej dopravy.
Taktiež je potrebné objasniť funkciu malého stredovekého opevnenia, ktorého pozostatky sa nachádzajú nad Pinelovou nemocnicou.

Čo vieme o pezinskom hrade?
   Peter: - O hrade sú dve písomné zmienky. Prvá pochádza z roku 1272. Spomína sa v nej, že pezinský hrad dobyl Přemysl Otakar II., keď vpadol do Uhorska, pri presadzovaní svojich nárokov na uhorskú korunu. Druhá písomná zmienka je z roku 1295, keď bol hrad dobytý rakúskym vojskom.
Okrem toho sa v ďalšej písomnej zmienke uvádza, že v roku 1287 uhorský palatín Tomáš, bratislavský župan, potvrdil listinu, ktorou kráľ daroval, tu niekde nachádzajúcu sa osadu Zumberg. Potom sa už o hrade nikde nehovorí.
   Jirko: - V novších písomných zmienkach sa baníctvo na Zumbergu prvý raz spomína v roku 1339. Ak predpokladáme existenciu hradu na tomto mieste a osady pod ním, môže to dejiny mesta i pezinského baníctva posunúť aj o sto rokov do minulosti. Hrad pravdepodobne strážil cestu, ktorá viedla na Záhorie. Ale musel mať aj inú funkciu, keďže bol dosť hlboko v horách. Vzhľadom na svoju rozsiahlosť mal iste aj nejaké hospodárske zázemie, ľudia sa museli niečím živiť. Keďže v horách sa nemohli venovať klasickému poľnohospodárstvu, je pravdepodobné, že sa zaoberali banskou činnosťou. Tým by sa čiastočne potvrdili aj domnienky bývalého mestského kronikára Fedora Jamnického, ktorý napísal (Baníctvo v pezinských horách so zreteľom na dolovanie zlata), že Kelti mali v baniach na Cajle nejaké veci.


Peter Wittgrúber

   Narodil sa 28.4. 1974 v Bratislave. Od narodenia býva v Pezinku. Už ako žiak základnej školy sa začal zaujímať o históriu. Posledných desať rokov sa venuje stredoveku a regionálnej histórii. V roku 1998 začal pravidelne publikovať svoje práce v Pezinčanovi, neskôr aj v TV Pezinok a iných médiách. Pripravuje internetový časopis o histórii. Je redaktorom spravodajsko-inzertného týždenníka Pezinsko a mestským kronikárom.
Spolupracuje pri organizovaní výstav a prednášok o pezinskom baníctve.
Iné záľuby: písanie sci-fi, cykloturistika.

Jiří Vitáloš

   Narodil sa 26.4. 1968 v Ostrove nad Ohří. V Pezinku býva od r. 1990. V roku 1993 sa začal venovať mineralógii a pezinskému baníctvu. Vtedy sa rozhodol, že začne organizovať Pezinského Permoníka. Prvý ročník sa uskutočnil v r. 1994. Od toho času spolu s ďalšími nadšencami pripravil už sedem malokarpatských výstav, búrz minerálov, prvé pouličné ryžovanie zlata a iné sprievodné akcie v rámci Permoníka.
Organizoval i ďalšie osobitné výstavy a propagačné podujatia. Je autorom viacerých článkov o baníctve a mineralógii v našich i zahraničných médiach.
Iné záľuby: príroda, turistika..


   Z rozprávania dvoch pezinských nadšencov o nálezisku hradu vyplynulo ešte veľa nejasností. Pokračujúci prieskum môže mnohé z nich objasniť. Držme palce všetkým zainteresovaným, aby boli pri odhaľovaní bielych stránok histórie nášho mesta úspešní.


Ohodnoťte článok: