Panna Mária je v Pezinku zasa na svojom mieste

Júl 2001 / Prečítané 2025 krát

   Na pezinskom námestí sa po náročnej rekonštrukcii opäť zaskvel Mariánsky stĺp, dielo neznámeho kamenára z roku 1749. Poznáme však meno iného kamenára, ktorý v päťdesiatych rokoch spolu s ďalšími občanmi Pezinka zachránil toto dielo pred nešetrnou demontážou pod pláštikom výstavby a rozšírenia cesty cez námestie, kde Mariánsky stĺp stál. Je to Pezinčan Vladimír Milko, ktorý bol v tom čase pracovníkom geologického ústavu Dionýza Štúra v Bratislave.

montáž Marianského stĺpa na Radničnom námestí• S akými pocitmi ste teraz sledovali slávnostné posvätenie sochy Panny Márie, ktorá dominuje tomuto votívnemu dielu na dôstojnom mieste v našom meste?
- Najsilnejšie som pociťoval vďačnosť Pánu Bohu, že mi doprial dožiť sa chvíle, keď sa Panna Mária v našom meste vrátila na miesto, ktoré jej právom patrí. Rád by som poďakoval aj ďalším záchrancom Mariánskeho stĺpu.

• V čom podľa vás spočíva význam vzniku Mariánskeho stĺpa?
- Toto historické dielo pripomína tragické obdobie, keď sa skončila strašná epidémia moru v Pezinku a okolí. Vtedy veriaci poďakovali Pánu Bohu a Panne Márii postavením tejto sochy. Neklaňali sa tým samotnej soche či stĺpu, ale hlavnému symbolu prevzatému zo Sv.
písma - Apokalypsy, kde Sv. Ján na ostrove Patmos mal videnia do budúcnosti, v ktorých zdôraznil veľkú pomoc Panny Márie.

• Aj minulé storočie prinieslo mnohé ťažké rany. Ako poznačili Mariánsky stĺp a sochu Panny Márie na jeho vrcholku?
- Bola to predovšetkým druhá svetová vojna, ktorá si vyžiadala nesmierne veľa nevinných životov a padli jej za obeť aj mnohé historické pamiatky nevyčísliteľnej hodnoty. Jednou z nich bol aj náš monument, ktorý pri prechode frontu v roku 1945 utrpel značné škody.

• Mariánsky stĺp v nasledujúcich rokoch nahlodal zub času a možnosť jeho záchrany sa naskytla paradoxne vtedy, keď si úrady zaumienili ho odstrániť...
- V roku 1954 sa mala rozširovať Holubyho ulica a Mariánsky stĺp sa mal premiestniť z pôvodného miesta, tam, kde je dnes autobusová zastávka, do Potočnej ulice za Dolný kostol. Vtedajší cirkevný výbor s tým nesúhlasil a trval na posunutí do námestia. Po dohode s vtedajším cirkevným tajomníkom Kunertom sme dohodli kompromis o premiestnení k veži Dolného kostola.

• Poverili vás hneď touto operáciou?
- Nie, pôvodne to mali urobiť pomocní robotníci za odmenu 2500 korún. Vtedajší hospodár mesta Gusto Michal správne predvídal, ako by sa to mohlo skončiť a rozhodol sa túto prácu zveriť mne, keďže som pôvodným povolaním umelecký kamenár.

• Bolo pre vás jednoduché prijať takúto ponuku v období, ktoré neprialo záchrane historického a architektonického potenciálu?
- Priznám sa, že som si to najprv veľmi dôkladne premyslel a pustil som sa do záchrany tejto významnej historickej pamiatky, ktorá už vtedy bola v dezolátnom stave. S pomocou klasických pomôcok som dielo zreštauroval a po častiach premiestnil dočasne k veži Dolného kostola tak, aby prečkalo najhoršie časy a mohlo ešte niekedy potešiť oko i dušu nielen návštevníkov nášho mesta ale najmä našich potomkov.


Ohodnoťte článok: