ODVÁŽNA GRÓFKA

Peter Wittgrúber / Jún 2001 / Prečítané 3992 krát
Z rodu grófov zo Sv.Jura a Pezinka vzišlo niekoľko významných osobností stredovekých dejín Uhorska. Viacerí členovia zastávali dôležité funkcie v správe kráľovstva a niekoľkí sa dokonca stali slávnymi a uznávanými bojovníkmi. Medzi nich patrili napríklad Achilles I. a Kozma I., ktorý bojovali v uhorskom vojsku proti Tatárom a zúčastnili sa aj na vojne proti Rakúskemu vojvodstvu, v ktorej Achilles dokonca velil jednému prúdu uhorského vojska, ktoré vpadlo na rakúske územie a spustošilo ho. Významným bojovníkom bol aj Ladislav III., ktorý bol jedným z veliteľov uhorského vojska kráľa Žigmunda Luxemburského, ktoré 28.4.1428 vybojovalo bitku s husitmi pri Trnave. Padlo v nej 2000 husitov a 6000 uhorských vojakov, medzi nimi aj hlavný veliteľ uhorského vojska a kráľov obľúbenec Ctibor zo Ctiboríc, pán Beckova. O jednom významnom bojovníkovi z rodu grófov zo Sv.Jura a Pezinka sa však toho príliš nevie. Bola ním totiž žena. Cecília zo Sv.Jura a Pe-zinka, manželka temešvárskeho župana Štefana z Rozhanoviec (de Rozgon). Ten bol v roku 1428 menovaný za hlavného veliteľa uhorského vojska, ktoré malo dobyť dunajskú pevnosť Golubac, obsadenú Turkami. Cecília sa rozhodla svojho manžela na tejto vojnovej výprave sprevádzať. Ale ani to jej nestačilo. Prosbami, vyhrážkami a ženskou rafinovanosťou napokon dosiahla, že sa stala veliteľkou delostrelectva, ktoré ostreľovalo hrad Golubac z lodí na Dunaji. Počínala si pri tom na-ozaj veľmi dobre, pretože ju kráľ Žigmund onedlho nato obdaroval za preukázané hrdinstvo majetkami. Kráľ v listine osobne zdôraznil, že táto najstatočnejšia zo žien, nedbajúc na ženskú krehkosť, preukázala hrdinské srdce a dušu. Hrad už bol takmer dobytý, keď prišla správa o blížiacom sa vojsku tureckého sultána, ktoré prichádzalo na pomoc obliehanej posádke. Kráľ Žigmund musel uzavrieť prímerie a hrad ostal v rukách Turkov. Netrvalo však dlho a prímerie bolo opäť porušené. Uhorské vojsko, sa po uzavretí prímeria začalo postupne presúvať na druhú stranu Dunaja. Keď už bola väčšia časť vojska na druhej strane rieky, Turci zákerne zaútočili na vojenský tábor, kde sa ešte stále zdržiaval uhorský kráľ. Ten sa zrazu ocitol uprostred boja. Žigmundovi Luxemburskému sa v tomto prípade podarilo uniknúť len vďaka osobnej statočnosti poľského rytiera Záviša Čierneho, ktorý so svojim oddielom zastavil postup Turkov dovtedy, kým nebol uhorský kráľ v bezpečí. Doplatil však na to vlastným životom. Kráľ, ktorého vlastným telom chránil Štefan z Rozhanoviec napokon šťastlivo unikol na lodi, patriacej Cecílii zo Svätého Jura a Pezinka. Počas naloďovania spadol unavený a vyčerpaný Štefan do Dunaja a nebyť pohotovosti prítomných mužov, stiahlo by ho ťažké brnenie ku dnu. Žigmund Luxemburský sa Štefanovi z Rozhanoviec i jeho manželke niekoľkokrát štedro odmenil. Naposledy v roku 1436, keď už Cecília nežila dostal Štefan z Rozhanoviec ďalšie majetky kráľovskou listinou, v ktorej bola spomínaná bitka i Štefanova osobná statočnosť podrobne opísané.

Ohodnoťte článok: