Neznámy ERB

Peter Wittgrúber / Máj 2001 / Prečítané 2349 krát

   Naše mesto skrýva množstvo menších, či väčších tajomstiev. Medzi jedno z nich patrí aj identifikácia náhrobného kameňa, ktorý leží pri farskom kostole. Náhrobok je značne poškodený. Pri podrobnejšom prieskume si zvedavec však napriek tomu všimne niekoľko faktov. Text na náhrobku je napísaný nemeckým písmom, v dolnej časti sa nachádza delený erb. V jeho spodnej časti leží polmesiac, cípmi obrátený smerom nahor. V hornej časti zasa dve šesťcípe hviezdy. Erb nemá žiaden viditeľný klenot alebo symbol, vyrastajúci z prilby, nad erbovým štítom, ktorá držala tiež prikrývadlá, lemujúce štít po oboch stranách. Na ľavej strane obruby, ktorá lemuje celý náhrobok sa zachovala tiež časť dátumu - júl ...18. Išlo o rok 1418, 1518, 1618 alebo 1718? Barokový typ erbu navodzuje skôr na tie neskoršie letopočty. Komu patril teda tento náhrobok a krypta pod ním? Pri podrobnejšom prieskume sa mi nepodarilo nájsť žiaden slovenský rod, ktorý by mal takýto erb. Avšak máme k dispozícii dva šľachtické rody, ktoré majú erby veľmi podobné. Sú to rody Beňovských a Stupavských. Rod Beňovských patrí medzi najznámejšie šľachtické rody trenčianskej stolice. preslávil ho najmä známy slovenský dobrodruh a kráľ Madagaskaru Móric Beňovský. Členovia tohoto rodu používali vo svojom znaku tiež dve šesťcípe hviezdy a polmesiac. Ten však vyrastal zo zlatej koruny. Aj v klenote erbu sa nad prilbou nachádzal zvyčajne polmesiac a v jeho cípoch obe hviezdy. Rod sa v priebehu 17. storočia rozvetvil, niektorí jeho členovia sa presídlili aj do bratislavskej stolice. Nevedno však, či aj priamo do Pezinka. Opísaný typ variantu používala žitvatorocká vetva rodu, z ktorej Juraj Beňovský pôsobil okolo roku 1771 ako podfiškál bratislavskej stolice.
Opísaný typ variantu používala žitvatorocká vetva rodu, z ktorej Juraj Beňovský pôsobil okolo roku 1771 ako podfiškál bratislavskej stolice.
Druhým rodom je rod Stupavských. Tento rod pochádza priamo z bratislavskej stolice. V roku 1616 sa však člen tohoto rodu - Mikuláš - spomína aj v písomnostiach trenčianskej stolice, keď kúpil od trnavského mešťana Juraja Čerňanského majetky v Malej Čiernej. Do polovice 17. storočia získali členovia tohoto rodu viaceré majetky v trenčianskej stolici a to v Malej Čiernej, Nimnici, Okrute a Praznovciach. Avšak po polovici 17. storočia sa rod z trenčianskej stolice opäť vytráca a jeho členovia sa vracajú na svoje majetky v bratislavskej stolici. Na rozdiel od Beňovských, ktorých existencia v našom meste nie je vôbec doložená, v roku 1725 žili priamo v Pezinku až traja členovia rodu Stupavských - Pavol, Tomáš a Andrej Stupavskí z Malej Čiernej, pravnuci spomínaného Mikuláša. Ich potomkovia žili v našom meste aj v nasledujúcich storočiach. Erb tohoto rodu poznáme z pečate Andreja Stupavského z roku 1710. Tvoril ho oválny štít s polmesiacom a hviezdou. Erb naznačuje, že by sa pôvod tohoto rodu mohol hľadať v rode Hunt Poznanovcov, ktorých erbové znamenie - polmesiac a hviezdička - sú úplne rovnaké ako má rod Stupavských - len trochu inak situované. Nie je však vylúčená ani spriaznenosť s nemeckým rodom Dietrichovcov, ktorý mal majetky v Stupave v 16. storočí. Ak by sme vychádzali len zo známych vyobrazení oboch ro-dov, tak by sa mohlo zdať, že k identifikácii majiteľa náhrobného kameňa pri farskom kostole majú bližšie Beňovskí. Majster kamenár mohol erb trochu zjednodušiť a korunku jednoducho vynechať. Avšak to by vôbec nezodpovedalo vtedajším prísnym kritériám. skôr si myslím, že v krypte pod náhrobkom pôvodne ležal niektorý člen rodu Stupavských. Nie je totiž vylúčené, že sa rod počas života v našom meste rozdelil na viacero vetiev a jedna z nich (pravdepodobne Pavlova alebo Tomášova) mohla mať práve erb, ktorý je vytesaný na náhrobku.
Žiaľ, aj toto malé tajomstvo, ktoré sme možno vylúštili, poukazuje na to, ako málo dnes už vieme o živote šľachty v našom meste. Jej existencia bola neskôr zatienená slávnou históriou slobodného kráľovského mesta Pezinok. Aj tu platí staré dobré pravidlo: Dejiny píšu víťazi. V tomto prípade zvíťazili mešťania nad šľachticmi.


Ohodnoťte článok: