DEŇ SV. URBANA V MALOKARPATSKOM MÚZEU

Máj 2001 / Prečítané 2507 krát
Obraz viníc dotvárala v minulosti vo vinárskom prostredí silueta sochy Sv. Urbana, ktorá neodmysliteľne patrila do tohoto priestoru a neopakovateľne zelenej atmosféry viníc. V súčasnosti je ich vo viniciach veľmi málo, ich osud poznačil čas ale i ľudské ruky - mnohé sú stratené, zničené alebo spustnuté.
V našom najbližšom okolí sú sochy sv. Urbana vo viniciach v Horných Orešanoch (z roku 1911), Dubovej, Šenkviciach (z roku 1723) a v okolí Hlohovca.
Ich dnešná existencia a význam v minulosti je však už zabudnutý. Pozabudlo sa i na sviatok sv. Urbana a práve preto si tradíciu tohoto dňa chce pripomenúť Malokarpatské múzeum s priateľmi viníc a vinohradníkmi 25. mája. Bude to zároveň deň posvätenia sochy sv. Urbana, kópie, ktorú dalo podľa pôvodnej barokovej sochy z Veľkého Cetína pri Nitre vyhotoviť múzeum a v najbližšom čase bude súčasťou pôvabného dvora Malokarpatského mú-zea. Tento článok je len akýmsi náčrtom alebo pokusom, pretože problematika z viacerých aspektov si žiada sústredenejšiu koncentráciu i rozmer nielen etnografický, historický ale aj umelecko-historický.
Na začiatku je dôležité predstaviť sv. Urbana - ochrancu vinárov, vína, vinohradníkov, ale dokonca i debnárov. Sv. Urban je aj ochrancom proti mrazu a súčasne i proti opilstvu. O jeho živote veľa nevieme, zachovali sa len fragmentárne informácie na základe legendy bez doloženia historicky overených faktov. Odborné encyklopédie a lexikóny si dokonca v určitých bodoch života sv. Urbana odporujú.
Zhrnutím základných údajov o živote pápeža a mučeníka Urbana I. môžeme potvrdiť, že sa narodil v 2. storočí a zomrel 25. mája (alebo 19. mája) roku 230 v Ríme. Jeho ostatky sú uložené na Pretextatovom cintoríne na Via Appia v Ríme. S určitosťou odborná literatúra nevie doložiť ani jeho mučeníctvo. Dôvodov ustanovenia sv. Urbana ako patróna viníc je viacero, podľa legendy sa svätec ukryl pred prenasledovateľmi vo vinici a na základe tohoto momentu z legendy sa začal tradovať jeho blízky vzťah k vinohradníctvu.
Vo výtvarnom umení existuje viacero zobrazovacích typov, predovšetkým rustikálnejších podôb, ktoré sa nachádzajú vo viniciach vo vinárskych krajoch v západných i východných oblastiach Európy. V západnej časti Slovenska podľa jednotlivých príkladov, ktoré sa podarilo zachovať, je to predovšetkým typ alsaský, ktorý sa začal v tejto nemeckej oblasti uplatňovať hlavne od 15. storočia a druhou rozsiahlejšou nemeckou kolonizáciou sa dostáva i do tohoto teritória.
Malokarpatské múzeum   Tento typ predstavuje stojacu postavu svätca, oblečeného v biskupskom alebo pápežskom rúchu s tiarou alebo s mirtou na hlave. K typickým atribútom sv. Urbana patrí dvojramenný kríž na dlhšej palici v pravej ruke a kniha s položeným strapcom hrozna umiestnená v ľavej ruke.
Podľa ikonografického slovníka sú práve tieto dva atribúty rozlišujúcimi a špecifickými znakmi pre zobrazenie patróna viníc sv. Urbana a spomínaná kópia tohto typu bude v budúcnosti súčasťou dvora múzea v Pezinku. Podobný typ ale s pápežskou tiarou na hlave svätca sa nachádza i v Dolnom Piali pri Leviciach a je dielom neznámeho ľudového majstra z konca 18. storočia.
Veľmi zaujímavý je i spôsob obyčajov spojených s touto sochou svätca vo vinohradoch. Vinohradníci ich umiestňovali pri vstupe do viníc alebo na inom výrazne dominantnom mieste v kaplnke alebo samostatne umiestnených a vyvýšených na stĺpoch alebo pilieroch. Dôvodom patronátu sv. Urbana nebol len spomínaný moment z legendy svätca ale i významný časový medzník - 25. máj, ktorý ovplyvňoval štádiá vývinu viničného pníka.
A preto vinohradníci sledovali predpovede z pranostík vo sviatok sv. Urbana. K týmto ľudovým pranostikám patrili napríklad: Dokiaľ Urban z pece nezlezie, nebude teplo. Po svätom Urbanovi mráz neuškodí džbánu.
Aj významný polyhistor Matej Bel vo svojej práci o svätojurskom víne z prvej polovice 18. storočia píše o slávnostiach, ktoré sú spojené s dňom sv. Urbana: "Podobný výklad sa viaže i s dňom sv. Urbana a Medarda: koľko sa v tomto období vyskytne jasných dní, taká veľká je nádej, že bude nasledovať veľmi dobrá úroda.
Socha prvého z nich sa uchováva už dávno so zbožnou úctou na hrade panstva grófov Pálfiovcov Červený Kameň a vinohradnícka mládež ju podľa zvyku uctieva každoročne jedinečnou slávnosťou.
Ak totižto Urbanov deň prinesie pekné počasie nielenže jeho sochu postriekajú vínom, ale aj všetci, ktorí sú v službe grófov Pálfiovcov, štedro dostanú piť. A naopak, ak tento sviatok svitne s daždivým počasím, obhádžu nešťastnú sochu blatom a všetci tí, ktorým sa zmarila nádej na získanie vína, olúpení o pitie, majú žialiť spolu so sv. Urbanom nad takýmto ohrozením nádejnej oberačky". Takže podľa tohoto zápisu máme možnosť zhodnotiť význam dňa sv. Urbana i reakcie vinohradníkov na jeho podobizeň

Ohodnoťte článok: