V regiónoch máme čo doháňať

Milan Oravec / Apríl 2001 / Prečítané 1434 krát
V dňoch 31.3. - 7.4. ste sa zúčastnili na seminári v Európskej komisii v Bruseli. Kto sa tohto podujatia ešte zúčastnil a aký bol jeho cieľ?
-
Na prvý seminár so zástupcami samosprávy do Bruselu cestovalo dvadsať slovenských primátorov, polovicu z nich delegovala Únia miest (ÚM) a polovicu Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Mňa delegovala ÚM, ktorá tu mala ozaj reprezentačné zastúpenie, v delegácii boli primátori Bratislavy, Prešova, Košíc, Banskej Bystrice. Cieľom bruselského seminára bolo oboznámiť sa s názormi na kandidátske krajiny pripravujúce sa na vstup do Európskej únie a zoznámiť sa s prácou komisií, ktoré tu pracujú. Náš program pozostával z 15 prednášok a seminárov.

Iste ste sa dozvedeli veľa zaujímavých informácií. Môžete nám povedať čo vás najviac zaujalo?
- Hovorilo sa o predvstupových fondoch a ich využití v našich podmienkach, ale aj o štrukturálnych fondoch, ktoré sú určené pre členov Európskej únie. Diskutovali sme o tom, ako s fondami pracovať, ako treba pripravovať projekty. Zaujímavé boli aj prednášky o systéme práce EÚ. Nás pochopiteľne najviac zaujímala činnosť výboru EK pre regióny. Je to v súčasnosti u nás aktuálna otázka, lebo stále nie je ešte jasné, ako prebehne reforma verejnej správy. Pri EK pracujú zástupcovia jednotlivých regiónov, ktoré sa snažia získavať všetky informácie, ktoré EÚ dáva k dispozícii, najmä na využívanie štrukturálnych fondov.
Pohľad do
rokovacej
miestnosti

• Aký názor má Európska komisia na počet regiónov u nás, o ktorom sa teraz toľko diskutuje?
- Odpoveď bola jasná, je to výsostne záležitosť Slovenskej republiky. Existujú krajiny, ktoré majú malé regióny, ale sú aj také, čo majú aj väčšie regióny. Jednoznačne bolo povedané, že väčšie regióny sú v spolupráci s EK úspešnejšie. Potvrdili nám to na niekoľkých príkladoch.

• Ako v EK posudzujú našu pripravenosť, čo by sme mali ešte urobiť?
- Treba otvorene povedať, že na SR zaznela kritika, pokiaľ ide o zanedbané regionálne plánovanie. Vytýkajú nám, že neexistujú administratívne zložky na zhodnocovanie štrukturálnych fondov, ktoré by sa mohli ku nám dostať. Prvou lastovičkou je komisia zriadená na Ministerstve hospodárstva, ktorá už pracuje so štrukturálnym fondom v sume 2 mil. eúr pre oblasť cestovného ruchu. Komisári však poznamenávajú, že v tomto pred- vstupovom období nejde o to, aby sme získali veľké peniaze, ale aby sme sa naučili pracovať s projektami a tieto dokázali presadzovať v rámci regionálnej politiky. Aby sme vyberali projekty koncepčného charakteru, ktoré pozdvihnú regióny, či už ide o životné prostredie, sociálnu politiku, kultúru, nezamestnanosť a i.

• Stretli ste sa aj so zástupcami slovenskej misie v Bruseli?
- Prijal nás veľvyslanec slovenskej misie Juraj Migaš. Hovoril s nami o práci našej misie, ktorú tvorí osemnásť diplomatov. Máme tam svoje priestory na rokovanie s komisármi, najmä pri spracúvaní podkladov ku kapitolám pre vstup do EÚ. Je tam pracovisko aj hlavného vyjednávača, štátneho tajomníka MZV SR Jána Figeľa, ktorý rokuje s komisármi, aby sa urýchlilo uzatváranie jednotlivých kapitol. Zatiaľ máme uzatvorených 12 kapitol, ďalšie sa na uzatvorenie pripravujú. Veľvyslanec Migaš nás informoval, že stále máme šance dostať sa do EÚ s prvými krajinami.

• Prijal vás niektorý vyšší predstaviteľ EÚ?
- Na záver sme mali stretnutie s generálnym komisárom p. Meganckom, ktorý má na starosti i vzťahy so SR. Vysoko hodnotil našu účasť a jednoznačne sa vyjadril za vstup SR do Európskej únie. Pripomenul však známe nedostatky na regionálnej úrovni, ktoré musíme urýchlene riešiť. Veľký dôraz kládol na prácu samospráv, ktoré považuje za schopné pripravovať kvalitné rozvojové projekty. Za problém označil to, že u predvstupných projektov, kde EK u projektu ISPA stanovila výšku príspevku 50 percent, náš štát nezabezpečuje zvyšné dofinancovanie, ale toto ponecháva na samosprávy. Bude potrebné tieto veci riešiť, aby sme sa rýchlejšie dostali na úroveň európskych štátov.

• Aké poznatky ste získali pre prácu v pezinskej samospráve?
- V často dlhých a únavných diskusiach sme sa dozvedeli veci, ktoré môžeme využiť aj v našich podmienkach. Konkrétne ja sa budem snažiť o využitie štrukturálnych fondov, z ktorých sa dajú získať finančné zdroje aj pre naše mesto.

• Mali ste možnosť pozrieť si hostiteľskú krajinu?
- Na to veľa času nebolo, semináre nám končili okolo 18. hodiny. Mohli sme si teda pozrieť len večerný Brusel. Jeden deň, keď sme skončili skoršie, sme na pozvanie starostu navštívili mestečko Overijse (vzdialené od Bruselu (25 km), ktoré má so susednou Modrou družobné kontakty. Zaujalo ma, že tu taktiež pestujú vinič, ale v obrovských skleníkoch. Sú to prevažne stolové odrody bieleho i červeného hrozna. Časť predajú, ostatné zúžitkujú na výrobu vína.


Ohodnoťte článok: