Rozvoj alebo stagnácia Grinavy?

Ing. Ivan Pessel / Apríl 2001 / Prečítané 2801 krát
Reagujem na článok v druhom čísle Pezinčana o vzniku Grinavského občianského výboru (GOV) a na list Františka Somorovského, bývalého predsedu MNV Grinava (uverejnený na inom mieste). Spoločným znakom obidvoch dokumentov je spochybňovanie práce mestskej samosprávy, poslancov MsZ za miestnu časť Grinava a zásluhy o rozvoj Grinavy zo strany predstaviteľov GOV, ktorý vznikol vo februári tohto roku. Nechcem aj ja spochybňovať dobrú snahu občanov Grinavy o rozvoj tejto časti mesta, vítam iniciatívu GOV riešiť problémy, ale mala by sa uberať reálnymi ekonomickými možnosťami mesta a úzkou spoluprácou s poslancami MsZ, ktorí tieto iniciatívy môžu pozitívne ovplyvňovať.
Aby som mohol reagovať na uvedené požiadavky, nedá mi aby som nespomenul a neoživil známe fakty o rozvoji Grinavy od zlúčenia s Pezinkom, ktoré sa uskutočnilo v roku 1975, keď predsedom MNV Grinava bol František Somorovský a predsedom MsNV Pezinok Ing. Štefan Lovič. Čo zdedilo mesto Pezinok zlúčením s Grinavou?
detské ihrisko pri ZŠ v Grinave   V Grinave nebola dobudovaná základná infraštruktúra, chýbalo dobudovanie vodovodných sietí na uliciach Železničná a Myslenická, obojstranne od Štúrovej ulice po výjazd z obce smerom na Bratislavu (občania mali k dispozícii na zásobovanie pitnou vodou len jeden výtokový ventil pri r.k. kostole), chýbala plynofikácia a kanalizácia, obec nemala spracovaný územný plán, nebol dobudovaný cintorín s domom smútku, materská škola bola umiestnená v nevyhovujúcich priestoroch, nebola dokončená v akcii "Z" telocvičňa a klub mládeže. Plenárne zasadnutie MNV schválilo dokumentáciu na rekonštrukciu štátnej cesty II/502 avšak bez presadenia podmie- ňujúcich investícií (za asanáciu budovy MNV a kina - žiadna náhrada, za obchod s mäsom - žiadna náhrada, dobudovanie vodovodu, kanalizácie a plynofikácie - žiaden prísľub, preloženie pamätníka SNP z hlavnej cesty - žiaden prísľub, svetelné priechody a križovatka - žiaden prísľub). Začatím stavby telocvične a klubu mládeže v akcii "Z" bola zrušená knižnica a knihy uložené vo vlhkých priestoroch v objekte pri Alpinke (neskoršie sa všetky museli vyradiť, lebo boli zničené).
Pretože mesto nepozostáva len z Grinavskej časti postupne a proporcionálne podľa ekonomických možností sa začali aj v Grinave tieto problémy riešiť.
V rámci rekonštrukcie št. cesty II/502 vďaka vtedajšiemu zástupcovi vedúceho odboru PLVH ONV Ing. Júliusovi Bečkovi sa presadilo dobudovanie vodovodu pravostranne smerom na Bratislavu od Štúrovej ulice po koniec obce a ľavostranne od hostinca po koniec obce a taktiež zväčšenie profilu dažďovej kanalizácie pod cestou s perspektívou jej použitia pre budúcu kanalizáciu. V rámci obchádzky pri realizácii výstavby cesty bol vytvorený nový stavebný obvod individuálnej bytovej výstavby (IBV) s komplexnou infraštruktúrou (vodovod, elektrina a dažďová kanalizácia) na Hurbanovej ulici. V akcii "Z" bol vybudovaný vodovod na Železničnej ulici, bola dokončená telocvičňa a klub mládeže pri ZŠ Orešie, bol vybudovaný dom smútku na cintoríne a Klub dôchodcov v Grinave3-triedna MŠ na Oreší, preložka pamätníka SNP, obnova trávnika a polievací vodovod na futbalovom štadióne. MsNV presadil vybudovanie predajne potravín a mäsa Jednota na Štúrovej ulici. Bol vytvorený nový stavebný obvod IBV Orešie s komplexnou infraštruktúrou. Bol vytvorený Klub dôchodcov so zabezpečením stravovania dôchodcov. Asfaltovým povrchom boli skultivované prakticky všetky komunikácie. po prvýkrát v dejinách obce bol spoločne s mestom spracovaný a schválený Územný plán sídelného útvaru v roku 1984. Všetky tieto aktivity rozvoja boli proporcionálne plánované v rámci volebných programov pre celé mesto bez favorizácie centra Pezinka, veď aj v novovybudovaných sídliskách Za hradbami, 1. mája, Juh, Starý dvor, Muškát I. a II., Sever a Stred získali nové byty aj občania Grinavy.
Po vzniku samosprávy mesta po roku 1990 volebné programy na jednotlivé volebné obdobia  riešili i rozvoj Grinavy a možno povedať, že boli i splnené, ostatné programové vyhlásenie MsZ sa priebežne plní (pozri vyhodnotenie za uplynulé 2 roky vo februárovom čísle Pezinčana). Bol dobudovaný cintorín (rozšírenie, výsadba zelene, oplotenie, oprava domu smútku, chladiaci box, ozvučenie, osvetlenie, chodníky, vodovod), boli vybudované chodníky od Grünwaldu po vstup do Grinavy a pri železničnej stanici, zavedený separovaný zber odpadu s príspevkom mesta (40 percent za vývoz, 100 percent za uskladnenie), zavedená mestská hromadná doprava s príspevkom mesta (150 tisíc Sk ročne), podpora cirkvám a spolkom (r.k. cirkev na pastoračné stredisko 240 tisíc Sk, ev. cirkev 200 tisíc Sk, dychovka, požiarnici, šport asi 150 tisíc Sk). Mesto významne podporilo všetky podnikateľské aktivity na území Grinavy (Neuber-Chemika, A.S.O., Karpatská Škoda a ďalších päť pozemkov pre malých podnikateľov). Významným rozvojovým impulzom pre ďalší rozvoj Grinavy bola spracovaná Koncepcia rozvoja mesta do roku 2010, ktorá bola významným podkladom pre spracovanie Mestského územného systému ekologickej stability a Územného plánu schváleného MsZ v roku 1996. pri príprave tohto dokumentu mali nezastupiteľný podiel poslanci MsZ za časť Grinava, najmä však člen MsR Doc. Ing. Stanislav Šilhár CSc. Súčasní poslanci MsZ sa významne podieľali na schválení programového vyhlásenia MsZ na roky 1998 - 2002, v ktorom je naznačený ďalší rozvoj Grinavy. Veľmi významne sa člen MsR Ing. Ján Satko CSc. podieľal na výstavbe nového integrovaného klubu, plynofikácie kotolne a majetkovoprávneho vysporiadania MŠ, prípravy realizácie svetelných priechodov pre chodcov a riešenia dopravnej situácie na št. ceste II/502 i v súvislosti s tragickými nehodami v Grinave a Sv. Jure, ako aj realizácie terestriálneho vysielania Mestskej televízie, ktorá podľa predpokladov začne vysielať v júni a pokryje signálom celú Grinavu.
Osobitnou kapitolou rozvoja Grinavy bola plynofikácia a pripravovaná kanalizácia. V čase plynofikácie Pezinka v 60-tych rokoch, boli podmienky aj pre plynofikáciu Grinavy. Vtedajší tajomník MNV Rudolf Čechovič presviedčal občanov o výhodnosti, avšak jeho snahy občania odmietli a plynofikácia sa nerealizovala. Nové podmienky sa vytvorili až po vzniku samosprávy mesta, avšak podmienkou Slovenského plynárenského priemyslu bolo urýchlené dopracovanie generelu plynofikácie Pezinka v nadväznosti na Grinavu a Limbach, ktorý sa podarilo spracovať najmä vďaka Ing. Štefanovi Rusnákovi v Naftoprojekte Poprad. Potrebné zdroje financovania získalo mesto vydaním obligácií vo výške 30 mil. Sk, z ktorých plynofikácia bola financovaná vo výške viac ako 12 mil. Sk. Problém kanalizácie je podstatne zložitejší. Spracovaná štúdia rieši vybudovanie kanalizácie v telese št. cesty II/502 obojstranne na Myslenickej ulici, čo je závažným problémom zo strany Slovenskej správy ciest, s ktorou prebiehajú viaceré rokovania o možnosti vyžitia dažďovej kanalizácie pod št. cestou, ktorá je však uložená značne plytko a nezabezpečovala by odkanalizovanie pivníc rodinných domov. Technické riešenie sa rozpracováva v súčasnosti vo dvoch alternatívach. Po jeho zhodnotení možno prikročiť k definitívnemu riešeniu projektu a zabezpečova niu finančných zdrojov vo výške asi 60 mil. Sk. Treba si však uvedomiť, že neobstojí tvrdenie viacerých kritikov, že mesto problém nechce riešiť, veď občania platia dane a mesto predáva majetok aj v Grinave. Áno, je to pravda, ale podľa ekonomickej analýzy oddelenia financovania mesta príjmy prepočítané na Grinavu predstavujú asi 3,7 mil. Sk ročne a súčasné výdavky sú už vyššie bez zohľadnenia realizovaných investícií. Na kanalizáciu pri doriešení technických problémov bude mesto musieť získať zdroje z úverov a uchádzať sa o granty z Fondu životného prostredia a zahraničných zdrojov. Ale treba povedať, že tieto otázky samospráva mesta neponecháva náhode. A stručná poznámka k listu pána Somorovského - kanalizácie v spomínaných obciach realizujú už niekoľko rokov a ani jedna nie je funkčná a ich dokončenie je vidina ďalekej budúcnosti, to však nie je cesta, ktorou chceme ísť pri budúcej realizácii kanalizácie v Grinave.
V súčasnosti mesto pripravuje aktualizáciu Územného plánu, v ktorej uvažuje aj o začlenení viacerých lokalít pre bytovú výstavbu, ale limitujúcim faktorom je otázka ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu a Grinava takýchto lokalít nemá nazvyš. Občania Grinavy sa však o stavebné pozemky môžu uchádzať v novoschválených lokalitách Turie brehy, Cajlanské záhumenice, bývalý areál Unigal a v pripravovanej lokalite Rozálka.
Možno je môj príspevok neobvykle dlhý, ale myslím si, že v mnohých prípadoch vnesie svetlo aj do budúcej spolupráce samosprávy mesta, GOV a poslancov Grinavy. Chcem však spoluobčanov Grinavy ubezpečiť, že MsZ, poslanci a celá samospráva mesta sa snaží riešiť rozvoj mesta proporcionálne, v súlade s programovým vyhlásením a ekonomickými možnosťami mesta, bez ohľadu na to, či ide o Grinavu, Cajlu, Juh alebo Sever, prípadne o centrum mesta tak, aby sa postupne riešili všetky závažné problémy, ktoré nás spoločne trápia.

Ohodnoťte článok: