List zo zámoria

Marec 2001 / Prečítané 1545 krát

Do redakcie sme dostali 6. marca e-mail od Jindra Jirku, z ktorého vyberáme:
- Od septembra 1995 je nám spolu s manželkou novým domovom Vancouver v Britskej Columbii. Už rok sme kanadskými občanmi a skôr než Slovan Bratislava (kedysi “môj” klub) ma dnes rozhádžu výsledky Vancouver Canucks. Občas si prečítam na internete SME alebo iné periodiká. Musím však priznať, že najradšej si “polistujem” v Pezinčanovi, pretože ak som na Slovensku niekde doma, tak určite v Pezinku. Čítam úplne všetko, o ľuďoch, ktorých ani nepoznám, hádam z melanchólie. Patálie slovenských politikov, ani ich útulky roztrúsené na pobrežiach Stredozemného mora ma príliš nevzrušujú. PEZINČAN sa chvála pánom redaktorom nezaoberá politikou, je poctivo racionálny a tak je to skutočne oddychové čítanie. Len mi nedá, aby som nepridal štipku kritiky. Nezaškodilo
by ísť trochu do hĺbky. Rád by som si prečítal nielen o úspechoch športovcov, ale aj čosi viac zo zákulisia. Určite by sa našlo dosť rodákov-súčasníkov, keď nie slávnych, aspoň zaujímavých. Pezinskí fotografi, muzikanti, divadelníci, učitelia alebo hoc aj krčmári. A nielen spomenúť, ale aj trošku rozpísať.
Náš NBA tím Vancouver Grizzlies sa už šiesty rok trápi a vyzerá to, že táto sezóna je jeho posledná v našom meste. Verte či nie, radšej by som si však pozrel jeden zo zápasov pezinských basketbalistov, hlavne pohárový, alebo ku koncu sezóny. Ani neviete, čo máte. Tu na NBA je to skôr “Big Party”. Ľudia sa tlačia - nie v radoch, ale s jedlom, neustále prerušovanie reklamami, ale hlavne akási nezúčastnenosť. To nie je “vrenie v pezinskom kotli”. Hokej je tu čosi iné, ale basketbal - ako píšem.
   Vo februárovom čísle som našiel aj zmienku o Vinobraní. Tak zase bude v Pezinku? Vždy ma fascinovalo, koľko ľudí sa dokáže dostať do “tranzu” na jednej akcii. Burčiak, lokša - to nemá chybu. Tohto roku mi zasa táto akcia ujde. Čo mi však neutečie je 19. máj 2001. Ten kto bol v roku 1981 jedným z maturantov 4.A triedy pezinského Gymnázia (ešte na Fándlyho ulici), asi vie o čom hovorím. A naša triedna učiteľka p. Diviaková asi tiež. Ešte mi, tí dobráci neposlali pozvanie, ale dúfam, že už je na ceste.
Ja však každopádne do Pezinka prídem. Na Muškát, aj do mesta. A verím, že šumivé u Vlada v Gréte a viedenská u Pepeho budú fungovať, ako za starých čias. A večera pri sviečke U Magistra alebo nejaká tá muzika v Jame? Vináreň, Koníček... to ešte nikto nenapísal dobrú reportáž o histórii pezinských podnikov... A myslím, že by to zaujímalo nielen tých, ktorí sú tam denne.


Ohodnoťte článok: