ETNOFESTIVAL

OSA / Marec 2001 / Prečítané 1747 krát
Možno je trochu i rúhavé konštatovať, že akékoľvek podujatie, ktoré organizuje Pezinské rozprávkové divadlo je zárukou úspechu a diváckej príťažlivosti. Tak je to aj v prípade tradičného medzinárodného divadelného festivalu Cibulák, i multimediálneho Lennon´s day a vyzerá to tak, že rovnako populárny bude aj Etnofestival. Je to nové podujatie, ktoré však má všetky predpoklady, aby sa v Pezinku stalo tradičným a ešte viac obohatilo kultúrny život mesta i širokého okolia (Bratislavu nevynímajúc).
Už prvým prekvapením, s ktorým nepočítali ani usporiadatelia, bola prítomnosť, najmä mladých ľudí, na premietaniach a besedách v popoludňajších hodinách. A premietali sa filmy, ktoré neboli reklamou cestovných kancelárií, ale dokumentom o tom, že ešte stále nie je svet rajskou záhradou, ale často tým najstrašnejším peklom plným rasovej a náboženskej neznášanlivosti, nacionalizmu, hladu a utrpenia. O tom hovorili nielen filmy, ale aj fotografie excelentného slovenského fotografa žijúceho v Prahe Andreja Bána.
Vyvrcholením večera či skôr noci bola hudobná časť festivalu, v ktorej sa podarilo predstaviť to najlepšie, čo v hudbe označovanej etno či world music existuje na obidvoch stranách rieky Moravy. Skvelá atmosféra veľkej sály pezinského Domu kultúry sa stupňovala medzi asi sedemsto divákmi už od vystúpenia bratislavských skupín Pressburger Kletzmer Band a Mango Molas. Veľkým prekvapením bolo vystúpenie pesničkárky, ktorá sa predstavila ako Čmelka. Nasledovala brniansko-africká Tubaku a vyvrcholením večera bol maďarsky spievajúci Ghymes z Galanty. Nezabudnuteľný večer, či skôr poldeň sa skončil o tretej nadránom a všetci si želali to isté: Aby Etnofestival mal svoje pokračovanie.
A keďže bol výsledkom vynikajúcej dramaturgie Laja Slimáka a Rasťa Kuttnera a taktiež veľmi dobre fungujúcej spolupráce s Kultúrnym centrom treba na tomto mieste aj poďakovať, že Pezinok má festival, ktorý je originálny svojou myšlienkou i jej realizáciou.

Ohodnoťte článok: