Milan Rastislav Štefánik a Pezinok

Mgr. Jozef Motešický / Február 2001 / Prečítané 1854 krát
  V súvislosti s výstavou prof. J. Fusku z Nadácie M. R. Štefánika: M. R. Štefánik - astronóm, vojak, diplomat v pezinskom Malokarpatskom múzeu sa popri iných vynára aj otázka vzťahu M. R. Štefánika k Pezinku.
Vzťah Štefánika k Pezinku, ak obídeme obdobie jeho detských a stredoškolských študentských čias, treba chápať predovšetkým v zmysle jeho kontaktu s rodinou rozhľadeného pezinského vzdelanca Jána Zigmundíka. Osobnosť tohto polyhistora žijúceho v Pezinku, ktorého rozsah aktivít siaha od publicistiky, pedagogiky a prekladateľstva až k fyzike a hudbe, je relatívne slušne historicky zmapovaná a zaslúžila by si samostatnú monografiu. Štefánika zbližovalo s J. Zigmundíkom, ktorý bol podobne ako on zanieteným astronómom, aj puto záujmu o otázky národa. Priamym a bezprostredným impulzom Štefánikovho kontaktu s touto pezinskou rodinou bolo ale jeho priateľstvo so Žigmundom, synom Jána Zigmundíka. Žigmund patril do najužšieho okruhu Štefánikových dôverníkov a priateľov počas jeho pražského študijného obdobia. Svedčí o tom množstvo spoločne tráveného času venovaného aktivitám v študentských spolkoch, ale aj voľného, počas ktorého mohli títo Slováci v Prahe zakúšať i “skryté atribúty študentskej existencie”. Spolu so Zigmundíkom mladším sa aj stravovali u Štefánikových domácich v dome Františka Hrona na bývalej Vávrovej ulici. Z obdobia rokov 1898-1903 sú historicky zdokumentované Štefánikove návštevy Pezinka najmä v čase letných semestrálnych prázdnin, keď sa s verným druhom “Žigom” vzájomne navštevovali.
V časoch prázdnin sa rodil aj jeden z poetickejších dôvodov Štefánikových pomerne častých návštev v Pezinku. Je ním jeho údajný vzťah k Alžbete “Elis” dcére Jána Zigmundíka. Do akej miery však bol tento citový vzťah intenzívny, či, a ako bol opätovaný, ostane zrejme v polohe otázky, pretože nebol historicky zdokumentovaný. Navyše treba zohľadniť fakt, že Štefánik, a práve v tomto pražskom období, bol obzvlášť otvorený k rýchlym citovým zmenám a novým, pravda, zväčša len platonickým či nenaplneným, vzplanutiam. V tomto smere by sa asi najviac bolo možné dozvedieť priamo z úst niektorého z ešte žijúcich súčasníkov, alebo priateliek Alžbety Zigmundíkovej, ktorá až do svojej smrti v Pezinku r. 1955 zotrvala mimo partnerského zväzku.
Historicky najznámejšou, hoci dosť nepríjemnou udalosťou viažucou sa k pobytu M.R. Štefánika v Pezinku je incident z 19.3.1907. Štefánik, už ako sveta znalý vedec, s bratom Ladislavom a priateľom Žigmundom Zigmundíkom trávili tento deň v Pezinku, kde práve prebiehali voľby do Uhorského snemu. Po návrate z Pezinka vo vagóne smerujúcom do Bratislavy cestovali aj poslanci Maďarskej ľudovej strany: Smrecsányi, Kovács, Bresztyánszky a Csizmadia. Maďarskí poslanci, najmä Juraj Smrecsányi, začali nevyberavo ohovárať slovenských národovcov a politikov,
“načo ich Milan (R. Štefánik - pozn. aut.) slušným spôsobom upozornil, že sú to naši známi a priatelia a že nechce byť svedkom takéhoto rozhovoru. Načo nás Smrecsányiovci surovo napadli a revolverom sa nám začali vyhrážať.” “Títo páni “zákonodarcovia” zakazovali svojim trom spolucestujúcim hovoriť po slovensky, pritom kričali, vyhrážali sa im päsťami, palicou, ba dokonca i revolverom. Pravda, ani krik, ani hrozby Štefánika nevykoľajili a ďalej pokračoval v rozhovore so svojimi spoločníkmi pekne po slovensky.” Chladnokrvnosť trojice Slovákov, no najmä prítomnosť väčšej skupiny slovenského etnika na bratislavskej stanici, kam vlak medzičasom dorazil, teda utlmila vášne uhorských pánov a incident nenadobudol charakter fyzickej bitky. Beztak tento škandál, o ktorom aj sám Štefánik informoval niektoré periodiká vyvolal ohlas aj vo svete. Sociálnodemokratický maďarský časopis Népszava z jeho listu uverejňuje: “V Turkestane medzi Kirgizmi a Tadžikmi bol som bezpečný, v Uhorsku s revolverom a palicou v rukách napadli ma na železnici blízko takého mesta akým je Prešporok členovia uhorského zákonodarstva.” O tom, že tomuto incidentu ´bola v zahraničí venovaná pozornosť (články boli uverejnené vo francúzskej, českej, opozičnej maďarskej a americkej tlači) svedčí aj fakt, že pri návšteve USA v r. 1910 boli na počudovanie samotného Štefánika o tomto “Pezinskom incidente” dôkladne informovaní i Slováci z amerických krajanských periodík.
Neskôr, najmä v druhom desaťročí 20. storočia sa Štefánikove návštevy a pobyty nielen v Pezinku, ale na Slovensku vôbec, stávali čoraz zriedkavejšími, čo svedčí o raste jeho pracovných, vedeckých, vojenských a diplomatických povinností. V čase I. svetovej vojny mal ako naturalizovaný Francúz (francúzske štátne občianstvo získal 27.7.1912 - pozn. aut.) zame-dzenú legálnu možnosť vstupu na územie C.K. monarchie a teda i územie rodného Slovenska.

Ohodnoťte článok: