Za Vladimírom Hacajom

Ing. Ivan Pessel, Milan Oravec / December 2000 / Prečítané 1392 krát

Vladko,
   nečakane smutná správa o Tvojom úmrtí nás doslova ohromila. Nechceli sme veriť tým slovám, veď ešte pred pár dňami si bol u nás v redakcii. Ešte svieži, s dobrou náladou, hovoril si o svojich najbližších plánoch. Sľúbil si nám, že do posledného tohtoročného čísla nám napíšeš príspevok na vianočnú tému. Úprimne povediac, tešili sme sa na Tvoje riadky, rovnako ako čitatelia, ktorí radi čítali o Tvojich zážitkoch z mladosti.
Žiaľ, posledné články si už nestihol napísať, smrť Ťa vytrhla z nášho kruhu. Sme z toho smutní. Budeš nám veľmi chýbať, s dobrou radou, priehrštím životných skúseností, ale hlavne s Tvojou kamarátskou povahou, dobroprajnosťou.
Poznali sme Ťa dlhé roky ako dobrého učiteľa, ale aj ako zapáleného športového funkcionára, knihovníka, funkcionára KDH, člena redakčnej rady nášho Pezinčana. Ešte aj na dôchodku si zostal aktívnym, živo si sa zaujímal o dianie v našom meste, mal si radosť z jeho rozvoja, z úspechov všetkých ľudí okolo seba.
Iste budeš veľmi chýbať Tvojim priateľom ale najmä rodine - Tvojej manželke, synom a vnúčatám, z ktorých si mal takú radosť.
Zasa sme si raz uvedomili ako je človek veľmi zraniteľný, ako náhle smrť dokáže ukončiť životnú púť a plodný život.
Vladko, aj keď sa nechtiac musíme zmieriť s tým, že už nikdy medzi nás neprídeš, určite na Teba nezabudneme. Našťastie zostalo po Tebe veľa hmatateľných stôp, ktoré sa nestratia, ktoré Ťa nám budú pripomínať.

Česť Tvojej pamiatke!

Ohodnoťte článok: