Sedmohradskí vojvodovia z Pezinka

Peter Wittgrúber / December 2000 / Prečítané 1520 krát

   Rod grófov zo Svätého Jura a Pezinka nie je známy len na území dnešného Slovenska, Maďarska a Rakúska. Jeho vplyv siahal až do dnešného Rumunska, kde niekoľko členov rodu pôsobilo vo vysokých kráľovských funkciách na území Sedmohradského vojvodstva, ktoré bolo poplatné Uhorskému kráľovstvu. V najvyššej funkcii, funkcii sedmohradského vojvodu pôsobili v 15. storočí a na prelome 15.-16. storočia až traja členovia rodu: Ján, Žigmund a Peter. Ján zo Sv. Jura a Pezinka bol sedmohradským vojvodom spolu so Žigmundom zo Sv. Jura a Pezinka a Bertoldom Ellerbachom z Monyorókereku v rokoch 1465-1467 a Peter zo Sv. Jura a Pezinka vládol v rokoch 1499-1510. Takto hovoria základné fakty. Kto však boli spomínaní členovia tohoto rodu?
Všetci traja boli synmi Juraja II. zo Sv. Jura a Pezinka. Ján III. bol jeho synom z prvého manželstva s Juditou Opelenniovou. Ako najstarší potomok rodu mal byť jeho dedičom majetkov jurskej vetvy, no v neskorších materiáloch sa už nespomína, rovnako tak ako jeho synovia Imrich III. a Ladislav IV., ktorých mal so svojou manželkou Hedvigou Marcalovou. Vie sa o ňom, že v rokoch 1431-1435 absolvoval Viedenskú univerzitu a neskôr viackrát pomohol kráľovi Albrechtovi II. s finančnou pôžičkou, za čo získal niektoré majetky v Dolnom Rakúsku. Jeho spoluvládca a mladší brat Žigmund bol synom Juraja III. a jeho druhej manželky Margity Lichtensteinovej. Na uhorskom kráľovskom dvore pôsobil vo funkcii kráľovského čašníka. V rámci tejto funkcie okrem iného zabezpečoval dodávku vína na kráľovský dvor. S najväčšou pravdepodobnosťou išlo o vína z rodových panstiev a to hlavne z Pezinka a zo Svätého Jura. Ladislav V. vymenoval oboch bratov v roku 1456 za kapitánov Skalice a Trnavy. Priazeň si zachovali aj za vlády ďalších panovníkov, až ich napokon kráľ Matej Korvín vymenoval za sedmohradských vojvodov. V čase ich nástupu na vojvodský stolec bola v Sedmohradsku ťažká situácia. Silneli tam separatistické tendencie, ktoré vyvrcholili sprisahaním popredných veľmožov krajiny. Ján a Žigmund však sprisahanie potlačili. V roku 1467 sa obaja pravdepodobne zúčastnili na vojenskej výprave kráľa Mateja Korvína do susedného Moldavska. V decembri 1467 však bolo uhorské vojsko porazené v bitke pri Baia. Uhorský tábor bol počas nočného útoku zapálený a kráľ bol ťažko zranený. Je pravdepodobné, že v spomínanej bitke padol aj Ján, o ktorom sa ďalšie správy strácajú. Žigmund po návrate do Uhorska rezignoval na funkciu sedmohradského vojvodu a až do svojej smrti v roku 1462 sa zdržiaval na svojich majetkoch. S manželkou Barborou Kraugiovou mal syna Tomáša VIII., ktorý však zomrel už v roku 1505. Peter VII. z rodu grófov zo Sv. Jura a Pezinka bol menovaný sedmo--hradským vojvodom uhorským kráľom Vladislavom II. v roku 1499. Počas jeho vlády sa už v balkánskom regióne začalo zreteľne rysovať turecké nebezpečenstvo a tak bol najväčším úspechom jeho podiel na uzatvorení zmluvy medzi Uhorskom, Poľskom a Moldavskom o spoločnom postupe proti Osmanskej ríši 16.4.1499 v Harlau. Peter VII. bol posledným príslušníkom jurskej vetvy rodu. Bol síce dvakrát ženatý (s Kunigundou Tovačovskou a Žofiou z Valdštejna), no ani s jednou nesplodil mužského potomka. Po jeho smrti v roku 1517 prešiel majetok jurskej vetvy na pezinskú, ktorá však už v roku 1543 vymrela posledným mužským členom rodu Krištofom z Pezinka.


Ohodnoťte článok: