Úspešné vystúpenie Pezinčanov v Číne

Karol Pospíchal / November 2000 / Prečítané 1852 krát
V dňoch 15.-17. októbra sa uskutočnili v Číne 10. Majstrovstvá sveta v rádiovom orientačnom behu. Spomedzi dvanástich slovenských športovcov sa na tomto podujatí zúčastnili aj traja Pezinčania. V hlavnej ženskej kategórii reprezentovala naše mesto už viacerým známa Ľubica Toporová (mimochodom exmajsterka sveta z roku 1997), v kategórii juniorov cieľavedomý a húževnatý Marek Mistrík a nádejný (len 14 ročný) Michal Noskovič, ktorý v júli na žiackych majstrovstvách Európy vybojoval pre Slovensko bronzovú medailu v súťaži jednotlivcov a najmä jeho zásluhou družstvo chlapcov získalo striebro.
   Súťaže 10. MS v ROB sa konali neďaleko zhruba 6 miliónového Nanjingu (nachádza sa asi 300 km západne od Šanghaja) v lesoch, ktoré tvorili prevažne bambusové porasty popretkávané hustými nepriechodnými pásmi krovín, ktoré boli “vystužené” černičím a agátmi.
V prvých pretekoch, ktoré sa bežali v pásme VKV slovenskí reprezentanti vybojovali v hlavnej mužskej kategórii striebornú medailu v súťaži družstiev a v súťaži jednotlivcov bronz zásluhou Petra Viskupa zo Starej Myjavy (konečne prerušil smoliarsku sériu “zemiakových” medailí). V týchto pretekoch
sa v ostávajúcich kategóriach našim reprezentantom zvlášť nedarilo. Ľubica skončila na 19. priečke, Marek bol 24. a mladý Michal 22., čo pri jeho veku a v najsilnejšej konkurencii na svete je naozaj sľubné. Pravdupovediac v tejto technickej disciplíne a najmä v takom náročnom teréne sme od nich viac ani nečakali. V druhých pretekoch v pásme KV (ktoré sú viac bežeckou disciplínou), patrili zo slovenských reprezentantov k najlepším pretekárom najmä Pezinčania. Ľubici “ušla” medaila zo súťaže jednotlivcov naozaj len o vlások, keď sa umiestnila na 4. mieste a blízko k nej mal aj Marek, ktorý bol 5., ba aj Michal si 19. miestom polepšil. Hoci v jednotlivcoch to tentoraz na medailu nevyšlo, v súťaži družstiev určitou náplasťou pre ženy bola tvrdo vybojovaná bronzová medaila. Juniori v družstvách skončili na 4. mieste. Určitou iróniou osudu bolo to, že som Ľubicu, ako rozhodca na jednom z kontrolných stanovíšť (a súčasne ako jej tréner) počul, ako sa hromžiac snaží predrať cez kríky asi 20 až 30 metrov od lampiónu). Bohužiaľ sa jej to nepodarilo a zvolila si komplikovanú obchádzku, po ktorej sa k nám vrátila až po 13-tich minútach. Je to kruté, ale práve tu stratila titul majsterky sveta.


Ohodnoťte článok: