Malokarpatské múzeum má 40 rokov

PhDr. Dana Kopálová / November 2000 / Prečítané 2143 krát

   Dejiny múzejníctva v Pezinku siahajú do obdobia konca 19. storočia Spájajú sa s menom člena mestského zastupiteľstva, mešťanostu, mestského kapitána, lekárnika, predsedu školskej stolice, mestského tútora sirôt, zakladateľa Dobrovoľného hasičského spolku Františka von Meissla. F. von Meissl bol mimoriadne aktívny človek, popri svojej práci sa zaujímal i o dejiny a v roku 1902 napísal a vydal knihu Bozin. Usporiadal mestský archív a okolo r. 1905 založil na mestskej radnici malé mestské múzeum, v ktorom zhromaždil najmä pamiatky po zrušených cechoch (aj insígnie mestskej správy) - truhlice, cínové džbány, písomnosti. Tieto vzácne predmety ochránil i počas prvej svetovej vojny, aj v čase prevratu. Toto múzeum však nemalo štatút samostatnej inštitúcie, išlo skôr o pamätnú izbu. Časť predmetov, ktoré sa tu nachádzali, sú dodnes v zbierkach Malokarpatského múzea, časť sa stratila vo víre udalostí svetových vojen. Pri práci s exponátmi F. von Meisslovi pomáhal ešte ako študent Fedor Jamnický. Po ukončení štúdií a po návrate z 2. svetovej vojny zistil Ing. F. Jamnický, že múzeum prakticky neexistuje. Napriek tomu neúnavne zberal, hľadal a v roku 1957 bol menovaný MsNV v Pezinku za “spravodajcu pamiatkovej starostlivosti”. V nasledujúcom roku bol poverený zriadiť Mestské múzeum, čoho sa ochotne ujal. Vypracoval koncepciu zriadenia nielen Mestského múzea, ale aj koncepciu na založenie vinohradníckeho múzea v Pezinku, čo bol jeden z prvých návrhov na založenie takéhoto špecializovaného múzea v ČSSR.
Za budovu múzea bol vyhliadnutý tzv. Kaviakov dom na bývalej Revolučnej ulici č. 4, kde sídli múzeum dodnes. Formálne bolo múzeum zriadené uznesením Rady MsNV č. 105/R/1960 dňa 17. októbra 1960. V prvých rokoch bývalo otvorené iba počas osláv Vinobrania v Pezinku a to sa už spája s menom PhDr. Jána M. Dubovského. Ing. F. Jamnický bol už v tomto období starší a PhDr. Dubovský ako mladý archivár pripravoval výstavy archívnych dokumentov z dejín Pezinka.
   Dňa 5.11. 1963 bolo schválené ZsKNV v Bratislave v sieti múzeí v Západoslovenskom kraji do roku 1970 Malokarpatské vinohradnícke múzeum v Pezinku ako stredisko výskumu, dokumentácie a propagácie vinohradníctva a vinárstva v oblasti Malých Karpát, ktoré malo prerásť do celoslovenského a časom československého strediska. V r. 1965 nastúpil ako riaditeľ múzea PhDr. Dušan Ježík, pribral viacerých zamestnancov do múzea a začal s vedeckou dokumentáciou zbierok, nákupom a výskumom v teréne. Po nútenom odchode PhDr. D. Ježíka z riaditeľského miesta nastúpila na jeho post v r. 1971 Anna Jelínková-Dolská. V tomto období pracovali v múzeu p. E. Čajkovičová ako dokumentátor, p. Z. Hrnčírová - odborný pracovník, od r. 1973 Ing. J. Hájiček (dnes riaditeľ Červeného Kameňa). Múzeum aktívne pripravilo mnoho výstav. V r. 1978 nastúpil do múzea PhDr. I. Zajac - historik. V r. 1981 bolo múzeum so súhlasom ONV Bratislava-vidiek pre verejnosť uzatvorené. Scenár k novej expozícii vypracoval PhDr. I. Zajac v spolupráci s PhDr. J. Turcsánym (dnes riaditeľom OA v Pezinku). Slávnostné otvorenie nových expozícií bolo v septembri 1984 už pod novým názvom múzea, platným od r. 1982 - Malokarpatské múzeum. V r. 1984 nastúpila do múzea odborná pracovníčka RNDr. Marta Vozárová, v r. 1987 etnografka PhDr. Dana Kopálová, Bc.
Múzeum počas nasledujúcich rokov prešlo personálnymi zmenami i integráciami s inými múzeami.
K dnešnému dňu je zriaďovateľom múzea Krajský úrad v Bratislave. Múzeum je krajským zariadením s pôsobnosťou v regióne pod Malými Karpatmi. Riadi všetky múzeá v kraji - Literárne a vlastivedné múzeum vo Svätom Jure, ktoré má troch pracovníkov, Múzeum Ferdiša Kostku v Stupave, ktoré bolo vlani sprístupnené po štyroch rokoch rekonštrukcie a má jedného pracovníka, Rodný dom Jána Kupeckého, v ktorom sa realizovali nespočetné výstavy mnohých slávnych osobností a je to vlastne jediná štátna galéria v kraji. Dnes múzeum organizuje výstavy i podujatia presahujúce rámec regiónu, prijíma nových pracovníkov, aby mohlo naplno fungovať a plniť svoju zo zákona vyplývajúcu funkciu - zbierať a uchovávať predmety, prezentovať ich verejnosti, vykonávať výskum, písať odborné a vedecké články a správy.


Ohodnoťte článok: