PEZINSKÁ ŠĽACHTA V 18. STOROČÍ

Peter Wittgrúber / November 2000 / Prečítané 1903 krát

   Aj napriek tomu, že sa mesto Pezinok, rovnako ako blízke mestá Sv. Jur a Modra od polovice 17. storočia vyvíjal ako slobodné kráľovské mesto, ktorého obyvatelia si zakladali na meštianskych právach, existovala tu nepatrná, ale ekonomicky aj politicky veľmi vplyvná skupina miestnych šľachticov. Podľa súpisu obyvateľ-stva z roku 1715 v Pezinku žilo, alebo vlastnilo majetky 17 šľachticov, v roku 1720 to bolo dokonca až 35 šľachticov. V prevažnej miere išlo o zemanov - zástupcov nižšej šľachty, ktorí sa do mesta prisťahovali z blízkeho okolia, alebo tu vlastnili vinice, aj keď v Pezinku priamo nebývali. Početne druhou skupinou boli niektorí miestni mešťania, ktorí sa z rôznych príčin dali nobilitovať, čiže povýšiť do šľachtického stavu. V Pezinku, Modre a Sv. Jure to boli rody Segnerovcov, Schediusovcov, Burgstellerovcov, Meyerovcov a Schreiberovcov.

NAJVPLYVNEJŠÍ BOHATÍ ARISTOKRATI
Najmenšou, no najvplyvnejšou a najbohatšou skupinou boli bohatí aristokrati, ktorí vlastnili v Pezinku rozsiahle majetky. Jeden zo zástupcov tejto skupiny - Anton Palugyai - vlastnil v roku 1715 v Pezinku
122 kopáčov (vyše 4 ha) viníc a patril tak medzi troch najväčších vlastníkov viníc v našom meste. Tí využívali svoje “občianstvo” v meste na to, aby mohli čerpať z rôznych výhod, ktoré im kombinácia meštianskych a šľachtických práv poskytovala. Išlo predovšetkým o tzv. právo “slobodných domov”. Majitelia týchto slobodných domov neplatili mestu z titulu šľachtica žiadne poplatky a dane, ba naopak, sami mali právo výseku mäsa a výčapu nápojov. Týmito výhodami vo veľkej miere negatívne ovplyvňovali mestské hospodárstvo v Pezinku. V roku 1695 bolo v našom meste až 15 slobodných domov, v roku 1718 už len 10. Bezkonkurenčne najbohatším a najvplyvnejším šľachtickým rodom v Pezinku boli Pálfiovci. Tí nielenže vlast-nili vinice a lesy v okolí Pezinka a domy za jeho hradbami, ale si dokonca natrvalo prenajali cirkevný desiatok z vína, ktorý sa v meste vyberal.

ŠĽACHTICI V MESTSKEJ SAMOSPRÁVE
Šľachtici, pochádzajúci z blízkeho okolia Pezinka postupne zabrali niektoré významné funkcie v mestskej samospráve. Stalo sa tak predovšetkým na nátlak kráľovskej komory, ktorá samosprávy kráľovských miest neustále napomínala za nedostatočnú vzdelanosť, slabé ovládanie latinčiny a práva či cudzích jazykov. Pezinská samospráva, rovnako ako svätojurská, modranská a ďalšie, čelila týmto obvineniam tým, že prijímala do rôznych úradov naturalizovaných šľachticov. Už koncom 17. storočia sa tak stal pezinským senátorom a richtárom Anton Palugyai, ktorý zároveň zastával funkciu podžupana Bratislavskej stolice. Richtárom Pezinka sa stal aj napriek tomu, že jeho rodina mala trvalé sídlo v blízkej, no konkurenčnej Modre. Tento trend postupného “pošľachtičovania” mestskej rady narástol až do tej miery, že v roku 1754 vlastnilo z 13 členov pezinskej mestskej rady až 6 členov šľachtický armáles. Dokonca aj richtár Ján Porubský, ktorý bol povolaním advokát bol prisťahovaným šľachticom. Celková história, bohatstvo, ale aj postavenie pezinskej šľachty, počnúc rodom grófov zo Sv. Jura a Pezinka a končiac Pálfiovcami je dodnes takmer nepreskúmaná a čaká na podrobnejšie spracovanie. Je však pravdepodobné, že niektoré dnešné pezinské rodiny majú korene v pezinských šľachtických rodinách.


Ohodnoťte článok: