ČAKALI JEDNU MEDAILU, DONIESLA DVE

Október 2000 / Prečítané 1625 krát
Začiatkom októbra, ako píšeme na 1. strane, sa konali v americkom meste Virginia Beach majstrovstvá sveta v pretláčaní rukou. Zúčastnila sa na nich aj slovenská reprezentantka, Pezinčanka Martina Pastuchová, ktorá tam získala dve medaile - zlatú a striebornú. Po príchode z USA sme ju pozvali do redakcie a položili jej pár otázok:

Martina, ako ste prežívala najväčšie úspechy vo vašej športovej kariére?
- Samozrejme bola som veľmi šťastná. Vôbec som nerátala s tým, že prinesiem dve medaile, nečakal to ale nikto ani z našej výpravy. Pre všetkých to bolo príjemné prekvapenie.

Zrejme vedenie slovenskej výpravy bolo spokojné aj s výkonmi ostatných slovenských reprezentantov...
- Naša málo početná reprezentácia získala päť zlatých a jednu striebornú medailu. To hovorí za všetko. Aj ten, kto nezískal medailu, aspoň bodoval. Patrili sme k najúspešnejším výpravám na šampionáte.

Čomu pripisujete tie, ozaj, nečakané úspechy?
- Na majstrovstvá sveta sme sa všetci veľmi dobre pripravili. Konkurencia bola silná, aj keď neprišla časť ruských pretekárov, ktorí nedostali víza. To, že už prvý deň sme získali dve medaily (zlatú Germánus, Martina striebornú) vnieslo do našej výpravy výbornú náladu a pohodu. Povzbudzovali sme sa navzájom, aj keď pred očakávaným súbojom sa sústreďuje skôr každý už na seba.

Ako úspechy Slovákov prijali ostatní pretekári a diváci?
- Pretekári s uznaním, všetci to zobrali športovo. Získali sme si tiež divákov. Napríklad v mojom prípade, keď som súperila s Američankou fandili jej. Aj keď som ju porazila a bola som pre nich neznámou pretekárkou v ďalších mojich súbojoch
boli už na mojej strane. Bolo príjemné, keď pred mojim ďalším duelom kričali Slovakia, Slovakia...

Čo vás na šampionáte prekvapilo?
- Ako nedôstojne americkí poriadatelia pripravili vyhlasovanie výsledkov. Na počesť víťaza sa vôbec nehrala hymna a neohlasovalo sa ani jeho meno. Komentátor len oznámil krajinu, ktorú pretekár reprezentoval a jeho štartové číslo. Medzi pretekármi vládla nervozita z toho, že súťaže trvali neskoro do noci, čo zapríčíňovalo dlhé vybavovanie niektorých protestov.

Ako ste sa na Slovensku pripravovali na šampionát?
- Pri pretláčaní rukou je potrebná nielen sila, ale aj technika. Práve na tú som sa najviac zamerala. Dosť mi dalo, že som trénovala u reprezentačného trénera v Trnave. Mali sme aj spoločné štvordňové sústredenie v Tatrách, ale to bolo skôr oddychového charakteru.

Ako sa bude uberať ďalšia vaša športová kariéra?
- Je pravda, že som dosiahla vrchol, stala som sa majsterkou sveta a viac získať nemôžem. To však neznamená, že mám so súťažením už skončiť. Motiváciou pre budúce majstrovstvá sveta v Brazílii bude pre mňa obhajoba titulu. A nato sa chcem dôkladne pripraviť.


Ohodnoťte článok: