Dražba pozostalostí grófa Jána Pálfiho

Peter Wittgrúber / September 2000 / Prečítané 2456 krát

   Po smrti grófa Pálfiho, ktorý zomrel ako starý mládenec, neostal žiadny priamy dedič jeho majetkov a zámkov v Pezinku, Kráľovej pri Senci a paláca v Bratislave. Širšia dedičská sedemnásťčlenná skupina sa nedokázala dohodnúť a tak okolo pozostalosti vypukli súdne spory. Hrozilo, že umelecké predmety budú rozpredané do zahraničia. Štát sa preto rozhodol, že celú pozostalosť grófa Pálfiho odkúpi.
Prvoradým cieľom odkúpenia pálfiovskej pozostalosti bolo zabrániť predaju umeleckých predmetov, o ktoré sa živo zaujímal celý rad viedenských a parížskych firiem, do cudziny a získať za povolenie na predaj časť predmetov bezplatne do vlastníctva štátu. Štát preto zriadil konzorcium, ktorého vedúcim sa stal Rudolf Ryšavý.
Ministerstvo kultúry si však z pálfiovských zbierok napokon nevzalo vôbec nič. Verejnú dražbu zorganizovalo Východoslovenské múzeum Košice v dňoch 30.6. a 1.7. 1924 v Piešťanoch. Aukcii predchádzala výstava dražených predmetov a nábytku, ktorá sa uskutočnila v dňoch 25.6.-29.6. 1924.
Zo všetkých troch objektov (zámok v Pezinku, palác v Bratislave a kaštieľ v Kráľovej pri Senci) sa podarilo zhromaždiť 336 kusov cenných umeleckých predmetov a nábytku a to aj napriek tomu, že gróf Ján Pálfi odkázal svojou poslednou vôľou najcennejšie exempláre budapeštianskemu múzeu. Texty k draženým predmetom vyhotovil dr. Jozef Polák, riaditeľ Východoslovenského múzea. Predmety na aukcii boli rozdelené do 12 kategórií: 1. maliari 19. storočia, 2. starí majstri a gobelíny, 3. viedenský porcelán, 4. míšenský porcelán, 5. ostatný európsky porcelán, 6. mimoeurópsky porcelán, 7. fajansa, 8. lakované práce, 9. práce z korytnačiny, perlete a iných materiálov, 10. plastiky a bronzy, 11. hodiny, 12. nábytok.
V 1. kategórii bolo dražených 33 obrazov maliarov 19. storočia (van Alt, van Blaas, Bowness, Bradley, Chaplin, Dopler st., Dyck, Duncan, Godwin, Joris, Makart, Meixner, Melbye, Newton, Rebell, Sterio, Willis a 3 diela neznámych autorov). Najväčším počtom obrazov bol zastúpený Meixner (8 ks), potom van Blaas (5 ks) a Melbye (2 ks).
V 2. kategórii sa dražilo 62 obrazov a 5 gobelínov a umeleckých závesov. Klenotom tejto kategórie boli dva obrazy P. P. Rubensa (Skupina zvierat a Portrét arcivojvodkyne Izabely Kláry Eugénie) a obraz Sv. Anny s Máriou od talianskeho majstra J. Baptistu Tieppola. Významnou mierou tu boli zastúpené hlavne nizozemská a talianska maliarska škola. Z charakteristiky obrazov je zrejmé, že Pálfi obľuboval morské scenérie, portréty a obrazy s biblickou tématikou.
3. kategória (viedenský porcelán) obsahovala kolekciu váz, figúrok, búst a nádob v celkovom počte 56 predmetov a kolekcií.
4. kategória (míšenský porcelán) obsahovala 16 predmetov a kolekcií, prevažne váz a figúrok.
5. kategória (ostatný európsky porcelán) obsahovala v katalógu 12 položiek (misky, kalamáre, figúrky a vázy). Päť položiek z tejto kategórie bolo zo známej francúzskej porcelánky v Sévres, ostatné boli z porcelániek v Chelsea (Anglicko), Hochste, Frankenthale a Berlíne (Nemecko).
6. kategória (mimoeurópsky porcelán) pozostávala z 26 položiek čínskeho a japonského porcelánu. Prevažovali misky, flakóny a čajové konvice.
7. kategória (fajansa) obsahovala 16 predmetov (vázy, fľaše, misy) prevažne z delfskej fajansy (Nizozozemsko).
8. kategória (lakované práce) pozostávala z 27 položiek (poháre, misky, taniere, skrinky) prevažne japonskej a čínskej proveniencie.
9. kategória (práce z korytnačiny, perlete a iných predmetov) obsahovala 18 položiek (hrebene, podnosy, skrinky, svietniky, toaletný súbor a písacie náradie).
10. kategória (plastiky a bronz) - pozostávala z 9 položiek sošiek a svietnikov.
11. Kategória (hodiny) obsahovala až 19 kusov rôznych hodín. Výrobcovia boli hlavne z Paríža, Londýna a Viedne. Jeden exemplár (položka II-281) mal signovanú výrobnú značku I. Ramsauer Pressburg. Zaujímavými boli predovšetkým nemecké astronomické hodiny z 19. storočia (položka V-284), ktoré okrem hodín ukazovali tiež dni, planéty, fázy mesiaca a dĺžku dňa. Pod položkou č. XV-294 boli
zasa dražené až 270 cm vysoké boullové hodiny z obdobia Ľudovíta XIV. vyzdobené loveckými scénami.
12. kategória (nábytok) pozostávala z 38 položiek jednotlivých kusov nábytku i celých zariadení salónov. Išlo prevažne o sekretáre, komody a rôzne typy stolíkov a stoličiek. Medzi najzaujímavejšie predmety patrili tzv. Napoleónova posteľ s pokrývkou, ktorá podľa tradície pochádzala z majetku cisára Napoleona I. Bonaparta, skleník Márie Terézie (anglická práca z 18. storočia), ktorý podľa tradície pochádzal z majetku cisárovnej Márie Terézie, rovnako ako aj klenot celej dražby salón Márie Terézie. Ten pozostával z dvoch leňošiek, písacieho stola, komody, 4 rohových skríň, zrkadla, malej pohovky a 4 svietnikov.
Na tejto dražbe neboli predané všetky umelecké predmety z katalógu a tak sa druhá dražba uskutočnila o niečo neskôr v pražskom Klementíne a napokon sa v hoteli Imperial v Karlových Varoch uskutočnila predajná výstava. Všetky tri akcie riadil dr. Jozef Polák, ktorému patrí vďaka za to, že všetky predmety zostali po predaji (aspoň do konca druhej svetovej vojny) v republike a neboli vyvezené von.
Dnes už nemôžeme s istotou tvrdiť, ktoré predmety z aukčného katalógu pochádzali práve z pezinského zámku. No práve ten istý katalóg nám umožnil aspoň čiastočne priblížiť majetok a úroveň bývania šľachty v časoch existencie prvej ČSR.


Ohodnoťte článok: