Chvíľa na zamyslenie

Ladislav Hankes / Apríl 2000 / Prečítané 1694 krát
  Bol som nakupovať v obchode a všimol som si predo mnou staršiu paniu, ktorá dlho váhajúc dvakrát vybrala a potom naspäť vložila do regálu malú čokoládku. Nakoniec si ju predsa len vložila do košíka. Pred pokladnicou ju však znovu z košíka vybrala a položila ju k iným tovarom, ktoré boli v tomto priestore. Pani zaplatila svoj skromný nákup a uložila si ho do tašky. Medzitým som vybral tú vrátenú čokoládu (stála 8,30 Sk) a spolu s ostatným mojim nákupom som ju pri pokladnici zaplatil. Vybral som sa za tou paňou a vložil som jej čokoládu do rúk. Bola prešťastná, pričom mi povedala, že má malú vnučku, ktorej rodičia sú nezamestnaní, a tak malej chcela urobiť radosť. Dozvedel som sa, že je na dôchodku a po zaplatení inkasa jej zostáva len pár korún. Musí kalkulovať s každou korunkou, aby vyžila. Odišla veľmi vďačná zato, že som jej pomohol. Táto príhoda ma priviedla k zamysleniu a napísaniu týchto riadkov.
dôchodku a po zaplatení inkasa jej zostáva len pár korún. Musí kalkulovať s každou korunkou, aby vyžila. Odišla veľmi vďačná zato, že som jej pomohol. Táto príhoda ma priviedla k zamysleniu a napísaniu týchto riadkov.
Som dlhoročným členom ekonomickej komisie pri Mestskom zastupiteľstve a veľmi sa prihováram za to, aby poslanci pri schvaľovaní mestského rozpočtu boli štedrejší na sociálnu oblasť. Mnohí ľudia, v tejto nepriaznivej situácii, sú ozaj na pomoc štátu a mesta odkázaní.
Zároveň by som chcel poďakovať všetkým sociálnym pracovníkom na mestskom i okresnom úrade, že sú trpezliví, a pomáhajú v rámci možností ľuďom, ktorí ich pomoc potrebujú.

Ohodnoťte článok: