Židia v Pezinku

Peter Witgrúber / Marec 2000 / Prečítané 3415 krát

Počiatky židov v Pezinku
   Podľa niektorých indícií sa židia v Pezinku usadili na základe kráľovského povolenia uhorského kráľa Bela IV. z roku 1251 už v druhej polovici 13. storočia. Židia mali zákaz vstupu do ohradeného mesta a žili preto len na predmestiach. Veľa z nich bolo pokresťančených.

Monsterproces v roku 1529
V roku 1529 sa na okraji mesta našla zohavená mŕtvola deväťročného chlapca Johanna Meilinga (Meilingera). Chlapec mal zviazané ruky, mal na tele mnohé zranenia a genitálie boli vyrezané ostrým nožom. Všetko nasvedčovalo tomu, že tu došlo k beštiálnej sexuálnej vražde s možným znásilnením malého chlapca, no z činu boli ihneď obvinení pezinskí židia. Obžaloba tvrdila, že židia chlapca zabili a zohavili počas svojich náboženských rituálov. Okamžite sa rozbehol súdny proces, ktorému predsedali pezinskí grófi Wolfgang a Juraj. Niekoľko desiatok židov uvrhli počas vyšetrovania do väzenia, kde ich mučením donútili priznať sa k vražde. V procese zohral významnú úlohu akýsi Briccius, pokresťančený žid, ktorý svojimi svedectvami veľkou mierou prispel k odsúdeniu nevinných židov. Záver procesu prebehol na námestí za prítomnosti asi tisíc ľudí. Tu sa židia po mučení verejne priznávali k rituálnej vražde Johanna Meilinga. Tridsať z nich, mužov i ženy, napokon upálili 21.5. 1529 v jame naplnenej raždím na mestskom popravisku, na mieste dnešnej železničnej stanice. Pred popravou boli uchránené iba deti pod desať rokov, ktoré boli následne zverené do kresťanskej výchovy. Návršie, kde sa uskutočnila poprava sa potom dlhý čas nazývalo Židovský kopec. Udalosť pobúrila židovskú obec v celom Uhorsku. Jej predstavitelia sa obrátili až na samotného cisára Ferdinanda, ktorý dal pod ich nátlakom proces prešetriť. Touto úlohou bol poverený krajinský sudca gróf zo Salmu. Výsledky prešetrovacieho konania však dnes už nie sú známe. Zvyšní židia boli po tejto masakre donútení opustiť mesto.
Židia, ktorí tento proces prežili, dali vyhotoviť na pamiatku jeho obetí pamätnú listinu, v ktorej boli zapísané mená všetkých upálených židov. Obsah tejto listiny sa čítaval na výročný deň ich upálenia (21.5.) v pezinskej synagóge. Podľa historika pána Jamnického sa pri kopaní základov budovy železničnej stanice v roku 1874 našlo v zemi väčšie množstvo spálených ľudských kostí.

Prvá synagóga
Späť sa židia vrátili až po roku 1609, keď sa Pezinok stal majetkom rodu Pálffyovcov. Pálffyovci usádzali židovských obchodníkov a remeselníkov v poddanskej dedine Cajla a tiež v tesnej blízkosti mesta, v tzv. Čikošni (Čikošnej), kde im povolili vybudovať tiež prvú synagógu. Tá bola postavená v prvej polovici 17. storočia na mieste dnešného kresťanského domu. V jej blízkosti sa nachádzal aj starý židovský cintorín. V polovici 18. storočia žilo v Pezinku už niekoľko stoviek židov, ktorí mali aj svojich rabínov. Z nich je najznámejší rabín Aron Moše Arjeh Leb (1780-1830). Židia však mali naďalej zákaz vstupu do mesta a to dokonca aj počas jarmokov. Až po roku 1781, keď bol vydaný tolerančný patent cisára Jozefa II., mohli židia vstupovať do mesta aspoň po lieky, ale len v sprievode mestského drába. Voľne vstúpiť do mesta a usadiť sa v ňom mohli až od roku 1867, keď bol vydaný zákon, ktorý zrovnoprávňoval židov s kresťanským obyvateľstvom.

Druhá svetová vojna
Rastúce znepokojenie medzi pezinskými židmi nastáva už od vzniku slovenského štátu. Narastal tiež počet incidentov, ktoré vyvolávali Nemci žijúci v Pezinku a pronemecky zmýšľajúci Pezinčania. V roku 1943 bola zatvorená synagóga a pezinskí židia sa museli podriadiť tvrdým protižidovským zákonom. Skutočné represálie začínajú až po príchode nemeckého vojska na Slovensko, po vypuknutí SNP. V Pezinku bola umiestnená vojenská posádka, ktorá v spolupráci s miestnymi Nemcami zatkla a uväznila väčšinu pezinských židov. Podľa kroniky pezinského kronikára Petra Pivku boli títo židia aj napriek intervenciám katolíckeho farára a miestnych úradov podrobení mučeniu a ponižovaniu. Väčšina z nich bola potom prevezená do koncentračných táborov, z ktorých sa po vojne vrátilo len desať pezinských židov.

Počty Židov v Pezinku
V 19. storočí museli židia viesť od roku 1850 povinné matriky, z ktorých vieme presné počty pezinských židov i rabínov. V roku 1851 bolo v Pezinku 220 židov, v r. 1857 - 533, v r. 1904 - 353, v r. 1942 - 280, v r. 1946 - 10 a v r. 1960 jeden.

Rabíni
Od r. 1832 bol rabínom prísny a ortodoxný David Jisrael Schlesinger. Po ňom to bol rabín Jaffe Izrael David ben Mordechai (do r. 1872), ktorý po matke pochádzal z rodiny slávneho pražského rabína Lowa, tvorcu Golema. Nasledovali Benjamin Zév Schachter, Aron Wilheim, Meyer Landsberg a Benjamin Fuchs. Posledným pezinským rabínom bol od roku 1940 Jošua Schill. Zomrel v koncentračnom tábore v roku 1944.

Slávni pezinskí Židia
Z Pezinka pochádzal Maurice Loevy (nar. 1833), svetoznámy francúzsky hvezdár. Od r. 1873 člen Francúzskej akadémie. Ďalšou známou pezinskou rodáčkou bola Katarína Francklová, členka viedenského Burgtheatra.
Z Pezinka pochádzali tiež Moric Furst, rytec medailí v Miláne a Spojených štátoch amerických, rytec prezidentských plakiet a portrétista amerických prezidentov a Aron Solomon Wertheimeier, hebrejista na univerzite v Káhire. V Pezinku sa v roku 1889 narodil aj Richard Réti, azda najslávnejší československý šachista. Židovského pôvodu bol tiež majiteľ pezinskej tehelne Štefan Kriser, ktorý v roku 1940 tehelňu predal a opustil krajinu.


Ohodnoťte článok: