POČASIE V ROKU 1999, Dušan Kalmančok, vedúci AGO MFF UK Modra-Piesok

Február 2000 / Prečítané 2968 krát

   Klimatická stanica AGO MFF UK Modra-Piesok je v prevádzke od roku 1988. Merajú sa tu všetky základné parametre atmosféry tak, ako na všetkých klimatických staniciach po celom svete.
Rok 1999 sa radí za posledných dvanásť rokov medzi teplé roky s priemernou teplotou o 0,27 stupňa vyššou ako priemer. Doteraz najteplejším rokom bol rok 1994 s priemernou teplotou 9,18 stupňa a najchladnejší r. 1992 s teplotou 6,86 stupňa. Rok 1999 patril aj medzi roky bohatšie na zrážky, takmer o 100 mm vyššími ako je priemer. Je to charakteristické i množstvom napadnutého snehu (146 cm) a dĺžkou trvania snehovej pokrývky (75 dní). Najväčšia výška snehovej pokrývky bola len priemerná - 42 cm. V júli hrozilo, že sa bude opakovať katastrofálna povodňová situácia z roku 1997, keď takmer v tom istom čase spadlo za jeden deň 82,5 mm vody. Našťastie zrážky ustali a počasie sa umúdrilo. V tomto roku bolo v Karpatoch i viac búrok. Raritou je, že prvú búrku sme zaznamenali 5. februára a poslednú 19. septembra. Slnko svietilo v minulom roku 1918 hodín, čo je takmer o 100 hodín menej ako je priemerná dĺžka slnečného svitu na našej stanici. Tabuľka uvádza jednotlivé merané parametre v porovnaní s extrémami nameranými doteraz na AGO Modra-Piesok.

Meraná veličina

extrémna hodnota

rok 1999

najvyššia maxim. teplota 33,5 st.(24.VII. 1988)
(28. a 29.VIII. 1992)
29,5 st. (4.VII.)
najnižšia minim. teplota - 16,7 st. (6.II. 1991) - 14,7 st. (1.II.)
najvyššia priem. teplota za deň 27,0 st.(30.VII. 1994) 23,0 st.(5 a 6.VII.)
priemerná ročná teplota 7,96 st.(1998-1999) 8,23 st.
najväčšie množstvo zrážok za deň 89,0 mm (6.VII. 1997) 82,5 mm (10.VII.)
najväčšie množstvo zrážok za mesiac 305,2 mm (júl 1997) 132,8 mm (jún)
ročný úhrn zrážok 1054,4 mm (1995) 917,2 mm
najväčšie množstvo napadnutého snehu za deň 45 cm (28.III. 1993) 24 cm (28.XII.)
celkové množstvo napadnutého snehu za rok 259 cm (1988) 146 cm
najväčšia výška snehovej pokrývky 94 cm (14.III. 1996) 42 cm (18.a 19. II.)
trvanie snehovej pokrývky v dňoch 139 dní (1996) 75 dní
trvanie slnečného svitu za rok 2076,4 hodín (1993) 1817,4 hodín
   V posledných rokoch sa najviac diskutuje o priemernej teplote zemskej atmosféry. Z presných meraní za posledných 200 rokov vyplýva, že sa priemerná teplota na zemi zvýšila o 0,4 stupňa. Tento jav sa zvyčajne pripisuje nastupujúcemu skleníkovému javu, ktorý je vyvolaný najmä ľudskou aktivitou. Ak sa však pozrieme do minulosti, z rôznych priamych i nepriamych meraní môžeme pomerne dobre stanoviť priemernú teplotu spätne o niekoľko tisícročí.
Zdá sa, že teplota na Zemi kolíše v rozmedzí niekoľkých desaťtisíc rokov v priemere o niekoľko (2 až 5) stupňov. Na Zemi sa teda striedajú doby ľadové s obdobiami teplejšími. Posledná doba ľadová vrcholila približne pred 20 000 rokmi. Posledné maximum teplého obdobia bolo pravdepodobne okolo roku 2000 p.n.l. Odvtedy priemerná teplota na Zemi pomaly klesá. Cez toto veľké kolísanie teploty sa prekladajú kratšie teplotné oscilácie s periódou približne 1500 rokov. Posledné veľké teplotné maximum bolo v druhej polovici minulého tisícročia, keď bola priemerná teplota takmer o stupeň vyššia ako teraz. Naopak v 17. storočí bolo na Zemi mimoriadne chladno. Toto obdobie voláme aj malá doba ľadová. Odvtedy teplota znova stúpa a mala by kulminovať približne o 300 rokov, maximum by však malo byť nižšie ako v prvom tisícročí. Vzostup teploty za posledných 200 rokov, pripisovaný skleníkovému javu, môže teda súvisieť s týmto čiastočným otepľovaním. Globálne však teplota na Zemi od rokov 1000 p.n.l. stále pomaly klesá a pravdepodobne sa v ďalekej budúcnosti o 10 000 - 20 000 rokov znova nevyhneme dobe ľadovej.

Ohodnoťte článok: