HISTÓRIA PEZINSKÉHO BANÍCTVA (3)

Január 2000 / Prečítané 2800 krát

   V roku 1810 bola hodnota výroby vykázaná na 400 zlatých a o rok neskôr na 426 zlatých. V roku 1812 to bolo už len 170 zlatých. Túto hodnotu však vyprodukovala prevažne iná činnosť ako bola ťažba zlata. V roku 1811 dokonca nebolo vyťažené žiadne zlato a v roku 1812 len 210 g. Celkový banskosúdne evidovaný deficit dosiahol v roku 1810  99,925 zlatých. V roku 1806 bola dokonca zatvorená najvýnosnejšia štôlňa Marianna, ktorá však už bola vo veľkej miere vyťažená.
V tom období však výrazne stúpol záujem viedenskej vlády o pezinské zlaté bane. Banskí odborníci, predovšetkým kremnický banský radca F. C. Hell neodporúčal viedenskej vláde odkúpenie pezinských baní do štátneho vlastníctva z dôvodu takmer 80% vyťaženia vtedy známych ložísk zlata. Odporúčal však poskytnúť pezinskému ťažiarstvu MTJ pôžičku, resp. subvenciu na výskum nových nálezísk a taktiež plne odporúčal kutacie práce na zlato v oblasti Modra. V nasledujúcom období najväčšieho úpadku prechádzalo ťažiarstvo MTJ v niektorých obdobiach úplne na ťažbu antimónových rúd.
V roku 1821 požiadalo o údel nové ťažiarstvo Sv. Michal a Nová Marianna štôlňa, založené v roku 1800. Toto ťažiarstvo malo sídlo v Bratislave a existovalo skoro 10 rokov. Vlastnilo dokonca vlastnú stupu a prvú výrobu zlata vykázalo v roku 1823. Ťažiarstvo sa usilovalo predovšetkým o podfáranie starých, zatopených výdobývok v štôlni Marianna, ktorá sa javila naďalej veľmi nádejne. Dokonca v roku 1830 uzavrelo s ťažiarstvom MTJ zmluvu o bezplatnom získaní Dedičnej štôlne Terézia, ktorou chcelo odvodniť staré zatopené dobývky. Od realizácie tohto projektu zišlo z dôvodu zániku ťažiarstva.
V roku 1822 boli v prevádzke ťažiarstva MTJ už len 3 štôlne: Dedičná štôlňa Terézia, Jozef a Dedičná štôlňa Terézia, Jozef a obnovená Marianna. V tom čase zamestnávalo ťažiarstvo MTJ 55 zamestnancov (30 robotníkov, 6 pomocných robotníkov a 1 sluhu na baniach a 10 robotníkov a 2 sluhov na stupách). Rokom 1822 sa dočasne zastavil úpadok pezinského zlatého baníctva. Ťažiarstvu sa podarilo naraziť na žilu, hrubú 30-40 cm s výťažnosťou 63 - 78 gramov zlata z tony horniny. V roku 1827 zaznamenáva ťažiarstvo Marianna, Jozef a Terézia štôlne najvyššiu ťažbu zlata. Za 18 mesiacov sa tu vyťažilo 20,75 kg zlata, ktoré bolo svojou kvalitou porovnateľné s arabským zlatom. V rovnakom období podnikalo ťažiarstvo MTJ aktivity tiež na antimónovom ložisku Kolársky vrch. V roku 1837 sa pracovalo na štôlňach Jozef Hadrián a František Xaver.
V štyridsiatych rokoch 19. storočia sa v oblasti pezinského baníctva objavuje nový podnikateľ - Augustín Várhegyi, štátny pokladník a čestný občan banskej Štiavnice. V roku 1842 začal so vzmáhaním starej štôlne František Augustín (neskôr nazývanej tiež Pomoc božia), ktorá ležala východne od Starého mesta a bola to pravdepodobne štôlňa, známa dnes ako štôlňa Pri poľovníckej búde. Okrem nej mu patrila ešte štôlňa Ferdinand a na pálffyovských cajlanských pozemkoch štôlne sv. Mária a sv. Ľudovít. V roku 1843 postavil Várhegyi vlastnú stupu Klement v Hrubej doline pri dnešnej štôlni Palatín. Využil tak predchádzajúce skúsenosti ťažiarstva MTJ s nedostatkom vody v Staromestskom potoku a orientoval sa preto na výraznejší Cajlanský potok a súčasne využil bohaté zdroje nezamŕzajúcej krasovej vody.
   Várhegyi sa však už neorientoval hlavne na zlaté rudy, ale na pyritpyrhotínové rudy, nachádzajúce sa nad stupou Klement. Pokúšal sa o výrobu zlatostrieborného koncentrátu s kýzových rúd, no tento sa projekt skončil neúspechom a Várhegyi sa spätne preorientoval na svoje zlaté žily a začal s razením generálneho banského diela Jozef Palatín Zubau štôlňa smerom od svojej stupy pod štôlňu Augustín. Štôlňa mala byť dlhá asi 1000 metrov a mala podfárať zlaté žily, ležiace asi o 160 metrov nižšie. Tento nádejný projekt, ktorý mohol priniesť zvrat v osudoch pezinského baníctva sa však neuskutočnil, pretože Várhegyi sa dostal do súdnych sporov so svojim spoločníkom Karisom a od roku 1850 postupne žiadal banský súd v Pezinku o povolenie pracovného pokoja. V roku 1854 Várhegyi predával svoj podnik A. Pappelovi, ktorý chcel pokračovať v razení Jozef Palatín Zubau štôlne, no ani jeho zámer nevyšiel. Dnes je táto štôlňa dlhá len 300 metrov.
   Pred rokom 1850 sa principálmi ťažiarstva MTJ stali dedičia grófky Esterházyovej z Galanty. Ani im sa však nepodarilo zlepšiť nepriaznivú situáciu ťažiarstva. V roku 1850 ťažiarstvo vyprodukovalo 731 gramov zlata a 119 gramov striebra v celkovej hodnote 950,59 florénov, o rok neskôr už len 383 gramov zlata a 70 gramov striebra v celkovej hodnote 507,32 florénov. V nasledujúcom období rokov 1855-1857 sa ťažba zlata čiastočne zvýšila na 400-500 gramov zlata, v roku 1858 dokonca až 750 gramov zlata. V roku 1860 to bolo už len 300 gramov surového zlata.
1. 12. 1860 bolo rozhodnutím banskobystrického župného súdu vymazané ťažiarstvo MTJ z knihy ťažiarov a miesto neho bolo zapísané Ťažiarstvo štôlne Marianna, Terézia a Jozef pezinských zlatých baní, ktoré bolo ustanovené už v roku 1858. Avšak aj toto ťažiarstvo bolo rozhodnutím župného súdu v roku 1862 zrušené.
V októbri 1861 mesto odkúpilo zlaté bane i s celým inventárom za 5200 zlatých od Ťažiarstva Marianna, Terézia a Jozef pezinských zlatých baní. Banský súd v Banskej Bystrici túto kúpno - predajnú zmluvu schválil pod podmienkou, že nový majiteľ baní, teda mesto Pezinok, sa zrieka práva na ťažbu zlata.
Aj napriek tomu, že sa rok 1861 dnes vo všeobecnosti považuje za rok zániku pezinského zlatého baníctva, pokusy o jeho obnovenie pokračovali aj v nasledujúcom období. V roku 1866 boli dokonca vykolíkované dve nové banské polia v oblasti haldy Dedičnej štôlne Jozef. Podľa archívnych dokladov patrili obe polia Cajlanskému ťažiarstvu štôlne Augustín. V roku 1877 však ťažiarstvo od oboch banských polí odstúpilo. Ešte v tom istom roku boli obe banské polia vymazané z banských oprávnení. Posledný pokus o obnovenie pezinských zlatých baní prejavilo v roku 1909 uhorské ministerstvo financií, ktoré požiadalo banské riaditeľstvo v Banskej Štiavnici o informáciu o množstve a kvalite pezinských zlatnatých koncentrátov. V ťažbe zlata sa však už nepokračovalo a banská činnosť sa úplne preorientovala na ťažbu antimónu.

Ohodnoťte článok: