Prečo separovať?

Máj 1999 / Prečítané 2529 krát
  Viete, že jeden človek na  Slovensku vyprodukuje za  rok priemerne 315 kg tuhého komunálneho odpadu? V Pezinku žije zhruba 22 tisíc obyvateľov. Z toho vyplýva, že ročne vyprodukuje Pezinok podľa sloveských štatistík asi 6930 000 kg komunálneho odpadu. Okrem toho v Pezinku uložia Pezinské tehelne ročne približne 65 tis. ton nebezpečného odpadu z bratislavskej spaľovne. Mesto má z toho celkom slušný príjem (mesačne možno aj 2 mil. Sk). A ešte sa tu ukladajú  aj komunálne odpady z okolitých obcí.

ALE! Aké z toho vyplýva riziko.

    Stará jama v Pezinku je typická neriadená skládka. Nedajte sa pomýliť tým, že má  vrátnicu, váhy a je oplotená. Ani tým, že je na papieri definovaná ako RIADENÁ skládka III. stavebnej triedy. Chýba jej to hlavné, nemá bezpečný izolačný systém a je veľmi blízko obytnej zóny. Navyše nik nepozná jej tesniace vlastnosti (nebol vykonaný podrobný geologický prieskum) a nik nevie, čo všetko sa tam v minulosti uložilo. Rozbory akumulovanej vody sú však nemilosrdné. O dyme z požiarov a zápachu ani nehovorím. O poslednom požiari informovali občania aj na marcovej verejnej mestskej rade. Nezanedbateľná je skutočnosť, že vlastníci nerešpektujú kompetencie a rozhodnutia samosprávy, ba čo viac, hrubo ich porušujú.

Čo sa vlastne na takej skládke deje a aký je vplyv na okolie?
    Vo vyspelých európskych krajinách a v Amerike sa výskumom skládok veľmi vážne zaoberajú vysoké školy, jednotliví odborníci aj vedecké inštitúcie. Priviedli ich k tomu závažné ekologické problémy a poškodené zdravie občanov žijúcich v blízkosti skládok (preukázateľne v okruhu 3 km a často aj do 7 km), ktoré sa začali prejavovať neraz až po viacerých rokoch.
    Vedci skonštatovali, že žiadna skládka nie je bezpečná. Prebiehajú v nej nepredvídateľné chemicko-fyzikálne reakcie. Dokázalo sa, že aj tie najdokonalejšie izolačné systémy sa po určitom čase (aj 50 rokov) stávajú nefunkčným odpadom, že skládky vážne ohrozujú svoje okolie tým, že kontaminujú vodu, pôdu aj vzduch. Riziko úniku škodlivých látok trvá dlhšie ako životnosť izolačných systémov (dôkazom týchto konštatovaní je aj slovenská skúsenosť z neďalekých Budmeríc).
    Odpad sa na skládkach rozkladá veľmi pomaly a tak je každá dlhodobou časovanou bombou aj mnoho rokov po jej uzavretí. Okrem toho skládky sú škaredé, zapáchajú, natrvalo znehodnocujú územie, ovplyvňujú a ohrozujú široké okolie, okrem iného aj dopravu odpadov, výskytom hlodavcov a šírením rôznych infekcií. Preto ich rozumné mestá plánujú v dostatočnej vzdialenosti od zastavaného územia.


Predsa len trošku chémie.
    Na začiatku, pokiaľ je v skládke dosť kyslíka, začne rozklad. Tento proces trvá krátko. Kyslík sa rýchlo spotrebuje a skládka sa zahreje, uvoľňuje sa CO2. Následne začne kyslé kvasenie, väčšie molekuly sa štiepia a vznikajú mastné kyseliny, CO2 a vodík. Tým sa tvoria podmienky pre vznik baktérií produkujúcich metán, kyslé kvasenie sa mení na metanogénne. Vzniká metán (až 75% skládkového plynu), dusík a ďalšie plyny v nižších koncentráciách, bežne však toxické, agresívne, páchnuce, veľmi nebezpečné, rakovinotvorné a jedovaté. Metán často horí, čím dochádza ku vzniku ďalších škodlivín, obyčajne nebezpečnejších ako pôvodne uložené odpady. Okrem toho dochádza aj k výluhu škodlivých látok do vody.

Aký je vplyv na zdravie obyvateľov v okolí?
    Je zaujímavé, že iné sú vplyvy na ženy, iné na mužov a iné na deti. Najčastejšie pozorovaným a štatisticky preukázaným viac ako 5% zvýšením, je výskyt rakoviny. U žien leukémia, u mužov rakovina močového mechúra. Okrem týchto vplyvov bolo po zhrnutí viacerých výskumov celkovo pozorované zvýšenie výskytu 10 druhov rakoviny zo 14 skúmaných (menej ako 5%). Skládky vplývajú aj na deti. V ich blízkosti sa pozorovalo zníženie pôrodnej hmotnosti novorodencov. Je zvýšená pravdepodobnosť vrodených porúch u detí rodičov žijúcich v blízkosti skládok najmä poškodenie srdca a obehového systému.

Tak teda ako ďalej v Pezinku?
    Jednoznačne je prvoradé urýchlene zastaviť ukladanie nebezpečného odpadu. Peniaze, ktoré sa dnes môžu zdať výhodné , nás onedlho môžu riadne páliť v hrsti. Aké zanecháme dedičstvo? Jamu plnú odpadu, jedovatej vody, produkujúcu plyny, vážne ohrozujúcu ľudí aj životné prostredie. Kto a z akých peňazí zabezpečí nápravu? A kto si zoberie na seba zodpovednosť za ohrozenie kohokoľvek z nás rakovinou alebo vrodenou chybou novorodenca? Nemáme právo takto hazardovať najmä vzhľadom na bezprostrednú blízkosť skládky k mestu.
    Občania, buďme preto opatrní. Žiadajme od Pezinských tehelní, aby bezodkladne zastavili ukladanie nebezpečného odpadu v Pezinku, žiadajme našich poslancov a primátora aby boli ešte aktívnejší. Aby vyvinuli úsilie a čo najskôr zastavili negatívne činnosti tehelní. Aby využívali svoje práva a pokutovali porušovanie rozhodnutí a všeobecne záväzných nariadení mesta, aby nás informovali o nových skutočnostiach, aby využívali aj záujem, aktivitu a odborné schopnosti verejnosti. Aby situáciu na skládke hodnotili na každom zastupiteľstve.
A žiadajme aj od Okresného úradu, aby urýchlene konal, aby napravil to, čo spôsobili jeho bývalí vedúci pracovníci a stále zotrvávajúci pracovníci Krajského úradu. A žiadajme aktivitu aj od Ministerstva životného prostredia. Veď ide o naše zdravie, našu bezpečnosť. Keď sa neuchránime sami, neuchráni nás nik. Lebo pozor! Nebezpečné odpady sa do Pezinka stále vozia. Pýtajme sa, AKO JE TO MOŽNÉ?
    Aj z týchto dôvodov sa občianska iniciatíva obrátila s výzvou na Mestské zastupiteľstvo, Okresný úrad a s podnetom na Ministerstvo životného prostredia. Legislatívu dôkladne poznáme a vieme, že rýchla náprava je možná. Vo výzvach aj podnete navrhujeme konkrétne kroky. Stačí, aby kompetentní chceli a mali záujem ich uskutočniť.
    Keď sa chcete dozvedieť viac o tom, aké sú skládky odpadu skutočne nebezpečné, na Mestskom úrade je zaujímavá kniha s názvom: Príručka pre kampane za enviromentálne priaznivé riešenia odpadov (aj viaceré údaje z tohto článku sú prebraté práve odtiaľto). Občianska iniciatíva proti nebezpečným odpadom v Pezinku sa pokúsi získať túto knihu aspoň pre každú školu v Pezinku a pre Okresnú knižnicu, aby sme sa všetci mohli podrobne dozvedieť, ako nás súčasný stav na skládke naozaj vážne ohrozuje.


Na záver jedno malé zamyslenie.
    Nestačí iba žiadať čo najbezpečnejšie vyriešenie likvidácie odpadov. Každý z nás má možnosť účinne obmedzovať ich tvorbu a znižovať tak ich nepriaznivý vplyv. Napríklad tým, že budeme dôsledne separovať (najmä BIO odpad a plasty), využívať druhotné suroviny a šetriť tak obmedzené prírodné zdroje. Že budeme nakupovať výrobky vo návratných obaloch, že nebudeme zakladať čierne skládky, ale poctivo platiť za bezpečnú likvidáciu odpadu, ktorý vytvoríme. Zodpovednosť za budúcnosť máme totiž všetci.
Jaroslav Pavlovič
hovorca občianskej iniciatívy

Ohodnoťte článok: