Dejiny mesta PEZINSKÝ STARHRAD

Apríl 1999 / Prečítané 1841 krát
Historickou dominantou Pezinka je určite miestny hrad, ktorý obyvatelia mesta poz-najú skôr pod zaužívaným názvom "zámok". Nie všetci však vedia, že hrad v parku, ktorý bol postavený niekedy na prelome 13. a 14. storočia, mal svojho staršieho predchodcu. Dodnes však poriadne nevieme, kde stál a jeho existenciu nám potvrdzujú len písomné pramene a nepriame indície.
   Najstaršou písomnou zmienkou o pezinskom Starhrade je správa kronikára, ktorý sprevádzal českého kráľa Přemysla Otakara II. pri jeho vpáde na Slovensko v roku 1271. V tomto dokumente sa píše, že medzi hradmi dobytými českým vojskom pri tomto vpáde bol okrem iných (Stupava, Bratislava, Biely Kameň, Červený Kameň,..) aj Pezinský hrad. Ďalšia písomná správa je z roku 1295 a vraví o dobytí a spustošení pezinského hradu nemeckým vojskom.
    Obidve listiny nasvedčujú, že hrad bol významným oporným bodom, ktorý sa nepriateľské vojsko, či už české, alebo nemecké neodvažovalo nechať vo svojom tyle.
    Vôbec nevieme, kedy tento hrad vznikol. Existujú názory, že mu predchádzala staršia, pravdepodobne už kamenná fortifikácia správneho charakteru. Usudzuje sa tak na základe viacerých indícií. Jednou z nich je aj pravdepodobná prítomnosť rádu nemeckých rytierov (tiež Teutónsky rád) v Pezinku. Tento križiacky rád mal vojenský charakter a najneskôr od druhej polovice 13. storočia vlastnil aj Bratislavský hrad. A územie nášho mesta patrilo pred kráľovskou donáciou rodu Hunt-Poznan v roku 1208, práve bratislavským jobagínom (hradným pddaným). Je možné, a je to dokonca aj veľmi pravdepodobné, že tzv. "zem Bozen" bola vyňatá z rozsiahlejšieho majetkového komplexu, ktorého zvyšok patril pod správu Bratislavského hradu až do konca 13. storočia, a teda aj v čase, keď Bratislavský hrad vlastnil rád nemeckých rytierov (2. pol. 13. storočia).
Pezinský Zámok
    Hrad však určite ešte v roku 1208 nestál, pretože by bol uvedený v opise hraníc majetku. Ak by sme za smerodajnú vzali sitáciu v Sv. Jure, tak sa môžeme oprávnene domnievať, že správnu funkciu v tom čase plnilo dosiaľ neobjavené pezinské hradisko (rannostredoveké refúgium), ktoré sa na začiatku 13. storočia mohlo opätovne aktivovať, ako sa stalo na viacerých staroslovienskych hradiskách v tejto oblasti.
    Hrad sa nespomína ani v ďalších podrobnejších dokumentoch, týkajúcich sa Pezinka, z rokov 1216, 1245 a 1256. Toto konštatovanie je pomerne prekvapujúce, pretože po tatárskom vpáde v roku 1241 kráľ Belo IV. podporoval výstavbu hradov miestnymi šľachticmi a pre rod grófov zo Sv. Jura a Pezinka to bola ideálna príležitosť, ako si vojensky upevniť ešte stále neisté vlastníctvo tohto územia. Je však možné, že páni zo Sv. Jura a Pezinka spravovali "terra Bozen" z nejakého iného sídla na svojich majetkoch, pravdepodobne z jurského hradu Biely Kameň, prípadne z jeho predchodcu staroslovenského a rannostredovekého hradiska na Neštichu.
    Hrad teda vznikol niekedy medzi rokmi 1256 - 1271, a zanikol najneskôr tesne po roku 1295. Dnes už ani nevieme, kde hrad stál a ako vyzeral. V starých dokumentoch zo 17. a 18. storočia sa sopmína v katastri mesta lokalita Starý Zámok. Vrch rovnakého mena stojí nad areálom dnešnej psychiatrickej liečebne. Jeho dominantná poloha na križovatke starých ciest z Bratislavy do Trnavy a na Záhorie ho priam predurčovala na podobný účel. Žiaľ, ani viacnásobné sondáže, ani priebežný archelogický výskum nič nenašli.
    Stavebný materiál z hradu bol pravdepodobne využitý pri výstave kostola v dnes už zaniknutej dedine Sumber (Zumberg), ktorá sa rozkladala priamo pod vrchom. Celý vrch bol neskôr prispôsobený vinohradníckym účelom a je možné, že práve tieto úpravy zničili aj posledné stopy po fortifikácii. Zdá sa však, že sa zachovali aspoň niektoré náznaky bývalých opevnení hradu. Mohli by nimi byť aj zvláštne priehlbiny na lúke pod Starým Zámkom, kde by sa podľa všetkého malo nachádzať akési hospodárske podhradie. Aj západný cíp vrcholového plató javí isté stopy umelého zvýšenia a zostrmenia terénu, rovnako ako polkruhový násyp na strane východnej. Všetky tieto hypotetické náznaky zodpovedajú typom opevnenia hradov a hrádkov z 12. a 13. storočia.
    Isté však je, že hrad tu niekde bol. Rod grófov zo Svätého Jura a Pezinka ho využíval ako svoju správnu základňu až do postavenia hradu priamo v meste. Výstavba tohto hradu začala pravdepodobne už po prvom dobytí Starhradu českým vojskom v roku 1271. Hrad mal podľa všetkého pomerne krátke trvanie a možno preto sa nezachovala ani rozsiahlejšia kultúrna vrstva, ktorá sa vytvára na každom osídlenom území z odpadkov, črepov a popola.
    Pezinský starhrad už dávno neexistuje, no možno jeho pozostatky driemu niekde hlboko v lese, na úplne inom mieste, ako sa predpokladá. Nebolo by to po prvý krát, čo sa omylom starých kartografov zmenili názvy vrchov, miest alebo celých oblastí. Táto možnosť je však veľmi nepravdepodobná a hrad už asi úplne zmizol z povrchu zeme.
    Nebolo by však dobré, keby zmizol z pamäti Pezinčanov, ktorí by o ňom mali aspoň čo-to vedieť. Veď jeho krátke, ale búrlivé dejiny, tvoria súčasť dejín mesta, ktorého sme všetci obyvateľmi, alebo v ňom aspoň pracujeme, študuje-me... A mali by sme byť na ne aj patrične hrdí.
Peter Wittgrúber

Ohodnoťte článok: