Marcova úvaha

Marec 1999 / Prečítané 2638 krát
A zas je tu marec. Mesiac, ktorý nám vracia slnko, zobúdza prírodu k novému životu. Oblieka lúky do pestrých farieb, stromy do zelených šiat, z ich korún sa ozýva štebotavý koncert vtáčikov. Zoraná zem vonia novým chlebom. Mnohé ženy a matky si znova pripomínajú svoj Sviatok žien. Jozef im prináša biele snežienky a voňavé fialky spod kríža lákajú prebudené včielky.
     Celý mesiac je venovaný knihám, ktoré nám ponúkajú bohatý žáner podľa želania, aj ich grafická úprava je na vysokej úrovni. Sviatoční šoféri vyťahujú svoje fára, všade je pohyb, nová nádej do životného boja.

 
     Znova sa nám dostáva do povedomia ten, ktorého sme si yvykli volať "Veľký učiteľ národov". Áno, Ján Amos Komenský naozaj bol  učiteľom mnohých národov, tých, ktoré túžili po pokroku a novom poznaní. Mnohým nám bolo smutno pri srdci, keď 28. marec, deň narodenia tohoto veľkého pedagóga sme si už prestali uctievať a Deň učiteľov prehodil ktosi až na september. Ale nebolo to ono, pretože Deň učiteľov je len jeden, tak ako Ján Amos Komenský v histórii pedagogiky. Patrí rovnako Čechom i Slovákom. Narodil sa na Slovensko-moravskom pomedzí 28. 3. 1592, len niekoľko kilometrov od slovenských hraníc. Zomrel v r. 1670 v Nardene, kde je i pochovaný.
     Komenského pedagogický odkaz - vyučovanie v materinskej reči, hrou, bez telesných trestov, od jednoduchších poznatkov k zložitejším, harmonický rozvoj celej osobnosti dieťaťa - majú na zreteli pedagógovia aj na konci 20. storočia a jeho "Didaktika magna" je aj dnes zdrojom pedagogického štúdia a ozdobou našich učiteľských knižníc.
     Naše školstvo prežíva v súčasnosti ťažké časy. Je tvrdou skúškou pri formovaní osobnosti učiteľa i žiaka. Verím, že súčasní pedagógovia nepoľavia a ťažké časy prekonajú, a napokon marcové slnko rozoženie chmáry a na učiteľskom nebi svitnú časy radostnej tvorivej práce. Odmenou im bude úsmev detí, vďačnosť rodičov a uznanie celej našej spoločnosti.

Ohodnoťte článok: