Čo ohrozuje deti v okrese Pezinok?

Február 1999 / Prečítané 1532 krát

    Ak by sme Vám takúto otázku položili, akiste by ste celkom ľahko našli aspoň jednu odpoveď: napr. zlé podmienky na využívanie voľného času, alebo nesamostatnosť a nezodpovednosť dospievajúcich detí - o čo sa výdatne pričinili rodičia, učitelia a ďalší dospelí - alebo díleri drog, či tak podobne.
    Pracovníci novovzniknutého Centrum výchovnej a psychologickej prevencie v Pezinku rozmenili túto otázku na drobné v dotazníku, ktorý vyplnilo na sklonku minulého roka 382 žiakov 8 tried ZŠ v celom okrese. Výsledky, ktoré tu uvádzame len popisne (podrobné môžete získať v CVaPP-e na Cajlanskej 95), ukazujú, že 13-14 roční sú ohrození napríklad:

  • podceňovaním psychickej závislosti na droge - marihuane (nevedia o tom, spoliehajú sa len na “odporúčanie” kamarátov a i.)
  • vydieraním, ktoré môže viesť k drogám
  • nedostatkom informácií o tom, čo s človekom robia drogy (dobre podaných informácií je málo, tie, ktoré prichádzajú z médií, sú povrchné, komentovanie je nudné)
  • tým, že nevedia odmietať drogy (aj to sa treba naučiť)
  • nedostatkom pomocných rúk, lepšie snáď slov pri prekonávaní ťažkých životných situácií zo strany dospelých (rodičom a škole chýba čas, či záujem, tak pomáhajú väčšinou len priatelia)
  • nepripravenosťou vysporiadať sa so sexuálnymi návrhmi (akiste to ide na vrub nefungujúcej sexuálnej výchovy v rodinách a na školách)
  • neúplnými, neistými a skreslenými vedomosťami o prenose HIV/AIDS (platí to predchádzajúce)
    Čo sa s tým dá robiť? Neexistuje zázračný čarovný prútik, ani jedno spásonosné riešenie. Môžeme sa však pričiniť o vytváranie podmienok pre zdravé trávenie voľného času, ako je napr. Realizácia myšlienky vytvorenia Klubu mládeže, či Skatecentra v Pezinku. V osobnom kontakte pomáha dlhodobý záujem o dospievajúce deti. Snažíme sa im byť priateľmi, ktorí ich vypočujú, nezradia, ktorí im dôverujú. Potrebujeme vedieť viac o rizikách života a vlastnej ochrane, potrebujeme mať odvahu rozprávať o tom. To potom môžeme čakať aj od našich detí.

Ivan Lukšík, pracovník CVaPP

Ohodnoťte článok: