Bola v Pezinku Teutónska Komenda?

Február 1999 / Prečítané 1901 krát
   V roku 1994 bol v Pezinčanovi uverejnený článok “Mestský špitál”. Jeho autor, pán Dubovský v ňom vysvetlil predpoklad, že v Pezinku v stredoveku pôsobila rehoľa nemeckých rytierov Panny Márie, známa tiež pod názvom Teutónsky rád, alebo Rád nemeckých rytierov. Rád nemeckých rytierov (Damus Hispitalis Sanctae Mariae Teotonicorum in Jerusalem) vznikol počas križiackych výprav do Svätej zeme v roku 1190 pri obliehaní Akkonu križiakmi. Jeho pôvodnou funkciou bola ochrana pútnikov do Svätej zeme, obrana svätých miest kresťanstva proti Seracénom a šírenie kresťanskej viery. Rád zobral pod svoju ochranu cisár Fridrich I. Barbarossa a v r. 1191 bol potvrdený pápežom Klimentom V.
    Premena pôvodného špitálneho bratstva na rytiersky rád bola ukončená v r. 1199. Rád, podporovaný nemeckými kniežatami i samotným cisárom sa prudko rozmohol a získal značné majetky vo Svätej zemi, južnej a strednej Európe. Od roku 1200 bol rád usadený v Čechách a v roku 1211 udelil uhorský kráľ Ondrej II rádu časť územia v Sedmohradsku. Toto územie však bolo nemeckým rytierom o 14 rokov odňaté. Nie je však vylúčené, že iné súkromné osoby darovali svoje majetky rádu nemeckých rytierov už pred rokom 1211. Od prvej polovice 13. storočia rád nemeckých rytierov vlastnil okrem iných majetkov v Uhorsku tiež Bratislavský hrad, pod ktorý spadalo aj bezprostredné okolie Pezinka. Majetky Bratislavského hradu boli spravované jeho slúžnymi, tzv. Jobagionmi. Pezinok sa v tom čase (zač. 13. stor.) nachádzal na periférii majetkov Bratislavského hradu, no jeho význam neustále rástol. Ležal na dôležitej spojnici Bratislavy a Trnavy, z ktorej práve pri Pezinku vychádzala odbočka po starej rímskej ceste na Záhorie (via Pernekiensis). Taktiež je pravdepodobné, že už v tom čase boli známe niektoré náleziská zlata v dnešnom Pezinskom chotári.
    Aj keď už v roku 1208 získali územie , zvané “terra Bozin” do vlastníctva predkovia rodu grófov zo Svätého Jura a Pezinka, nemôžeme vylúčiť, že časť chotára dnešného Pezinka vlastnil niekto iný. A to mnohol byť práve rád nemeckých rytierov, ktorý tu vzhľadom na dôležitosť tohto územia vybudovali svoju základňu - tzv. komendu. Z dobových prameňov vieme, že najstarší pezinský kostol (dnešný farský kostol) bol zasvetený Panne Márii, teda rovnakej patrónke, ako mali v názve rehoľní rytieri Teutónskeho rádu. Aj keď je najstaršia písomná zmienka o kostole až z roku 1347, architekktonicko-historický prieskum dokázal jeho starší pôvod. O kostole taktiež traduje, že bol postavený v roku 1190 templármi. Činnosť templárskeho rádu sa dodnes nepodarila na území Slovenska presvedčivo dokázať, v prípade Pezinka mohlo ísť o zámenu templárov za rytierov nemeckého rádu. Taktiež poloha kostola v rámci feudálneho mestečka je tak trochu atypická. V 13. storočí sa nachádzal na samom okraji vtedajšieho mestečka (resp. dediny), na miernej vyvýšenine, ktorá bola z východnej a južnej strany obklopená bažinami. Môžeme predpokladať, že vyvýšenina bola opevnená minimálne vodnou priekopou. Zo stredovekých opisov Pezinka (1347, 1425) je zrejmé, že kostol ležal aj v tom období na okraji mesta a bol úplne samostatným objektom. Stredoveký kláštorný špitál sa mal podľa p. Dubovského nachádzať na mieste dnešnej základnej školy na Holubyho ulici. Na udržiavanie a prevádzkovanie špitálu i kaplnky Sv. Ducha, ktorá sa mala v objekte nachádzať, bolo treba určité množstvo členov rádu, ktorí však nemuseli byť oficiálnymi členmi rádu, teda rytiermi. Príslušníkmi rádu boli tiež milosrdní bratia a sestry mali v ráde “hodnosť” polobratov.
    Existencia a činnosť rádu nemeckých rytierov na území Pezinka by tiež vysvetľovala akési historické vákuum, ktoré je v písomných prameňoch od darovania “zeme Bozin” predkom rodu grófov zo Svätého Jura a Pezinka po niekoľko desaťročí. Činnosť rytierskej rehole v Pezinku bola pravdepodobne ukončená niekedy po roku 1309, keď sa hlavné aktivity Teutónskeho rádu premiestňujú do Pruska. Aká bola funkcia a úloha rádu v našom meste, dnes už nevieme.
    Potvrdenie, alebo vyvrátenie tejto úvahy však umožní len podrobná práca v archívoch celej Európy. Možno raz niektorí zanietenec objaví v archíve niektorého aurópskeho mestečka zaprášenú listinu, daňový súpis, či obyčajný list, ktorý bude datovaný - roku Pána...., v Bozine.
Peter Wittgrúber

Ohodnoťte článok: