Praveká osada v Pezinku

Január 1999 / Prečítané 2054 krát
    Mesto Pezinok je historicky doložené od roku 1208. Tento letopočet však v žiadnom prípade nemôžeme považovať za dátum vzniku nášho mesta, resp. za rok, keď bolo jeho územie osídlené. Kontinuita osídlenia je tu na základe sporadických archeologických nálezov doložená už od staršej a strednej doby kamennej (5000-3800 p.n.l.) až dodnes. Z nálezov nájdených v Pezinku a jeho okolí bol donedávna najvýznamnejší objav kamennej sekerky z najmladšej doby kamennej (3000-2600p.n.l.). Ďalej sa tu našli dva džbány zo staršej doby bronzovej (1900-1500 p.n.l.) a strieborné keltské mince (400-100 p.n.l.). V roku 1983 však pri ťažbe hliny v lokalite Hlinisko (dnes areál Pezinských tehelní a.s.) odkryli praveké osídlenie. Krátkodobý archeologický výskum, ktorý tu bol vykonaný 27.6.1983 zistil pravekú osadu, patriacu do okruhu lengyelskej kultúry (hlavne stupeň Ludanice, 4. tisícročie p.n.l.). Neskôr, v strednej dobe bronzovej, bola vyvýšenina osídlená ľudom stredodunajskej mohylovej kultúry (stredná doba bronzová).
    Osada dávnych roľníkov a pastierov ležala na miernej vyvýšenine, nad potokom Mahulianka, ktorý je dnes regulovaný. Archeologický výskum objavil stopy minimálne po dvoch obydliach, ktoré boli čiastočne zahĺbené do zeme. Celkovo sa našlo 110 fragmentov nerekonštruovateľnej keramiky, jeden praslen a jeden úlomok hlinenej lyžice či naberačky. Nálezy sa zdokumentovali, zaevidovali a uložili. Zdalo by sa, že kapitola: Praveká osada v Pezinku, sa môže uzavrieť. No nestalo sa tak. V roku 1989 ďalšie rozšírenie ťažby odkrylo zvyšky zásobnej jamy, ktorá neskôr slúžila ako odpadová jama.V nej sa podarilo odkryť 160 črepov, z ktorých sa podarilo zrekonštruovať 5 nádob a 4 väčšie časti. Okrem keramiky sa v odpadovej jame našli tri parohové nástroje, dva zlomky kamennej drviacej podložky, časť plochého praslena a 34 zvieracích kostí. Najzaujímavejšou súčasťou nálezového celku sú však samotné doklady hrnčiarskej činnosti. K nim patrí predovšetkým hlinená masa, ktorá sa našla ako výplň jednej z nádob. V nej boli vtlačené výrazné stopy rúk a prstov pravekého hrnčiara, odoberajúceho pripravený materiál. Ďalším dokladom hrnčiarskej činnosti sú dve hrudky vypálenej zeminy. Na jednej z nich je vytlačený otlačok zovretej dlane. Druhá z hrudiek vznikla postláčaním už vymodelovanej nádoby. Aj na jej povrchu sa zachovali stopy dlane a prstov.
    Na základe výskumu vzoriek keramiky, ktoré vykonal prof. Ing. J.Lipka DrSc. na Katedre jadrovej fyziky a techniky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave bolo zistené, že keramika bola vypálená na otvorenom ohnisku alebo v jame v polohe hore dnom pri teplote 500-700 (výnimočne 800)stupňov Celzia. Kosti zo zásypu patrili prevažne domácim zvieratám, z ktorých pozoruhodnejšie boli pozostatky koňa. Všetky tieto nálezy umožnili zaradiť zásobnú jamu do obdobia bolerázskej skupiny bádenskej kultúry (druhá tretina 3. tisícročia p.n.l.). Zásobná jama slúžila obyvateľom sídliska ako akási chladnička, v ktorej uskladňovali skaze podliehajúce potraviny.
    Archeologické nálezy, nájdené záchranným výskumom, doložili takmer kontinuálne osídlenie tejto časti katastra Pezinka od stredného neolitu až po záver eneolitu a to počas existencie dvoch pravekých kultúr - lengyelskej (typ Ludanice) a bádenskej (typ Boleráz). Významné je tiež zachytenie sídliska stredodunajskej mohylovej kultúry, ku ktorému možno patrí nález dvoch bronzových šálok, kladený do chotára Pezinka ešte pred druhou svetovou vojnou (Niklasson, 1932).
    Archeologický výskum taktiež nevylúčil možnosť pokračovania sídliska v smere ďalej na Viničné. Je preto nevyhnutné, aby boli kompetentné orgány upovedomené pri akýchkoľvek zemných prácach, ktoré sa budú v tejto časti Hliniska prevádzať. Veď aj tých pár pravekých črepov je súčasťou dejín nášho mesta, súčasťou našej minulosti. Ale tých pár kúskov keramiky by malo byť tiež kúskom každého z nás. Iba tak sa dá vybudovať pocit spolupatričnosti obyvateľov nášho mesta k jeho histórii a vôbec jeho existencii.
Peter Wittgrúber

Ohodnoťte článok: